Najsmutnejší príbeh lásky

Hlavnou protagonistkou románu je mladá vdova Grünová, ktorá prežíva ľúbostný vzťah s pánom Kohnom, manželom ochrnutej ženy a otcom mnohodetnej rodiny; obe postavy prechádzajú v zmenených časových a priestorových súradniciach transformáciami a vystupujú skôr ako symbol nenapĺňaného vzťahu dvoch ľudí, ktorých osudy sa zmietajú v neprajnej dobe. Románový dej s mnohými tragickými prvkami je podaný spôsobom, v ktorom preráža typický židovský humor, plný sĺz, žiaľu, bolesti a chápajúcej múdrosti ústiacej do čiastočnej rezignácie, no zároveň mobilizujúcej k ďalším pokusom, ako sa vyrovnať so situáciou, zachrániť si život aj isté hodnoty, ktoré život riadia. Nositeľkou takejto životnej filozofie je v románe najmä hlavná ženská postava, ktorá určite zaujme odvahou, s akou sa púšťa do (opakovaných) zápasov o kvapku ľudského šťastia. Rukopis je nekompromisnou kritikou nielen fašistických zverstiev (prenasledovanie židov, cigánov, komunistov, transporty do táborov), ale aj ľudského chameleónstva, schopnosti meniť od základu politické postoje tak, aby vynášali človeku zisk. Autor so svojím príznačným zmyslom pre grotesknosť až absurditu stvárňuje príbeh jednej nenaplnenej, priam zakázanej lásky v pohnutých časoch druhej svetovej vojny v stredoeurópskom priestore. Tento individuálny príbeh nesie v sebe aj všeobecnejšiu výpoveď o pokriveniach doby, ľudských charakterov, o ukrutnostiach, ktoré sa páchali, žiaľ, aj na území Slovenska, v časoch tragických udalostí, ktoré boli súčasťou našich dejín.