Spomenúť si / 36 snov

More about the book

Dievča vstúpi z bočnej strany chrámu na vlhké kamenné schodisko, ktoré vedie strmo nadol. Oblečené v bielych šatách šíri do tmy naokolo zlatisté svetlo. Ona kráča bez strachu za ňou, pozorujúc svoje chodidlá. Kladie ich na schody v rovnomernom rytme. Kráčajú čoraz hlbšie. Ticho občas prerušujú kvapky zo stropu. Nevie, či uplynulo pár minút alebo dlhší čas. odrazu sa vynoria pred nimi kamenné dvere bez kľučky a pántov. Kus žuly. Dievča sa nezastaví aplynule prejde cez dvere. Ona chvíľu váha, ale zvedavosť je silnejšia. Vykročí oproti kameňu a tiež ním zľahka prejde. Ocitne sa v malej miestnosti bez okien a nábytku. Uprosterd kamennej kobky rastie košatá čerešňa. je husto obsypaná bielymi kvetmi, ktoré jasne žiaria. Dievča sa na ňu pozrie a povie: "Tu zotrváva moja pramama."