Dejiny hudby II. – Renesancia

Kniha o hudbe 15. a 16. storočia má v podtitule názov „Renesancia“, hoci v hudobnej historiografi a medzi odborníkmi sa vyskytujú mnohé ďalšie označenia hudby tohto obdobia: nizozemská hudba, burgundská doba hudby, nizozemské školy, veľká nizozemská epocha, franko-flámska epocha. Niekoľko generácií skladateľov sa totiž narodilo, vyškolilo alebo aspoň prevažne pôsobilo v oblasti Nizozemska, ktoré dnes predstavuje severovýchodné Francúzsko, Holandsko a Belgicko. Pre označenie epochy to však nestačí, proti nemu totiž stoja anglické, najmä však francúzske a talianske, napokon aj nemecké školy, ktoré mali v hudbe veľký vplyv. Vývoj hudby bol úzko spätý so spoločenskými procesmi. Šírka renesančnej hudby bola daná lukratívnou spoločenskou objednávkou – bohaté kniežatá, pápeži, panovníci sa priam pretekali v nádhere svojich kapiel a v hudobných schopnostiach svojich hudobníkov – jej podstatou bola predovšetkým reprezentatívnosť a účelovosť. Na druhej strane, renesančná hudba a jej úžasná dynamika sa levím podielom zaslúžili o prechod zo stredoveku do novoveku, do novej doby, do blízkosti k samotnému človeku, k novému umeniu, i k celkom novej hudbe. Hudba dynamizuje predovšetkým trend smerom k človeku, k humanite: prináša zmyslovú krásu, prirodzenosť, spevnosť, živosť, individualizáciu. S pomocou množstva notových príkladov, obrázkov, tabuliek, prehľadne zachytávajúcich hlavné vývojové trendy, formy, žánre renesančnej hudby, pomocou kroniky udalostí, ktorá má čitateľovi pomôcť orientovať sa v celkovom kontexte spoločenských, kultúrnych a v rámci nich aj hudobných udalosti, a napokon najmä pomocou nahrávok na CD – a v nadväznosti na 1. diel Dejín hudby (Európsky stredovek) – sú však celková podstata a obraz hudobnej renesancie prístupné nielen pre odborníka, ale aj pre náročného laika.