More about the book
Rozpad Rakúsko-Uhorska narušil stabilitu východoslovenských mestských komunít a zásadne ovplyvnil postavenie maďarského a pomaďarčeného nemeckého obyvateľstva. Tí, ktorí sa pred rokom 1918 podieľali na politike uhorskej vlády, vrátane Židov, Nemcov, Slovákov a Rusínov, boli po vzniku československej vlády označovaní za maďarónov a nepriateľov štátnosti. V prvých rokoch ich vyraďovali z verejného života, vrátane štátnej správy a miestnej administratívy. Židia, aj v ťažkých časoch, boli vnímaní ako reprezentanti uhorskej štátnosti a ako príčina biedy sociálne slabého obyvateľstva, čo ich robilo zraniteľnými voči pogromom a útokom nežidovského obyvateľstva. Monografia sa zaoberá touto problematikou a obsahuje dve syntetizujúce a päť analytických kapitol. Autori sa snažia načrtnúť tendencie, ktorými prechádzala židovská komunita po rozpade monarchie a vzniku československého štátu. Skúmajú, ako sa menil vzťah východoslovenských Židov k novému štátu, či sa s ním stotožnili, a ako sa formoval ich vzťah k majoritnej spoločnosti. Taktiež skúmajú, ako sa menil postoj majoritnej spoločnosti k nim v nových podmienkach demokratického Československa.
Book purchase
Východné Slovensko a Židia v medzivojnovom období, Peter Švorc, Patrik Derfiňák
- Language
- Released
- 2014
- Binding
- (Paperback)
Payment methods
No one has rated yet.
- Title
- Východné Slovensko a Židia v medzivojnovom období
- Language
- Slovak
- Authors
- Peter Švorc, Patrik Derfiňák
- Publisher
- Prešovská univerzita
- Released
- 2014
- Format
- Paperback
- Pages
- 244
- ISBN10
- 805551142X
- ISBN13
- 9788055511429
- Series
- Tags
- Non-Fiction, Historical Themes, History, Jews, Slovakia, Interwar Period, History of Jews, 1st Half of the 20th Century
- Description
- Rozpad Rakúsko-Uhorska narušil stabilitu východoslovenských mestských komunít a zásadne ovplyvnil postavenie maďarského a pomaďarčeného nemeckého obyvateľstva. Tí, ktorí sa pred rokom 1918 podieľali na politike uhorskej vlády, vrátane Židov, Nemcov, Slovákov a Rusínov, boli po vzniku československej vlády označovaní za maďarónov a nepriateľov štátnosti. V prvých rokoch ich vyraďovali z verejného života, vrátane štátnej správy a miestnej administratívy. Židia, aj v ťažkých časoch, boli vnímaní ako reprezentanti uhorskej štátnosti a ako príčina biedy sociálne slabého obyvateľstva, čo ich robilo zraniteľnými voči pogromom a útokom nežidovského obyvateľstva. Monografia sa zaoberá touto problematikou a obsahuje dve syntetizujúce a päť analytických kapitol. Autori sa snažia načrtnúť tendencie, ktorými prechádzala židovská komunita po rozpade monarchie a vzniku československého štátu. Skúmajú, ako sa menil vzťah východoslovenských Židov k novému štátu, či sa s ním stotožnili, a ako sa formoval ich vzťah k majoritnej spoločnosti. Taktiež skúmajú, ako sa menil postoj majoritnej spoločnosti k nim v nových podmienkach demokratického Československa.