Deň za dňom samota

12. januára 1955 Vestenický súhlasí s mojím hodnotením Mudrocha, Nemčíka a Bartfaya, ale hnevá sa, že som nezničil Čemického. 19. marca 1956 Diktatúra bez iniciatívy zdola, policajný režim, ktorý vyjadruje stihomam, sa pomaly rúca ako zlý sen. 13. marca 1962 Po desiatich rokoch sa mi pripomínajú nielen zmeny vo mne, ale aj dusivá atmosféra strachu, v ktorej som žil. 23. augusta 1968 Judášske bozky z Čiernej nad Tisou a Bratislavy sa podobajú na Godesberg a Berlín. 24. apríla 1970 Opäť nastáva čas poloprávd, horších lží než nepravdy, a vláda priemeru a podpriemeru. 23. apríla 1971 Po vojne som si myslel, že najväčšou pliagou je fanatizmus, dnes viem, že je to pokrytectvo, ktoré núti ľudí skrývať sa. 13. januára 1972 Filozofia sa opäť vracia do objatia náboženstva, marxizmus nie je negáciou, ale náhradou náboženstva. 19. októbra 1975 Minulosť poznáme, budúcnosť nie; prítomnosť je ako vlna, ktorá sa rúti a my sme na jej vrchole. 27. októbra 1975 To, čo sa stalo v Československu, je také strašné, že to nemôže dlho vydržať. 29. novembra 1975 Fungujem ako úradníček medzi direktorami, z ktorých si len niektorí uvedomujú realitu. 28. januára 1976 Umenie môže zhynúť, hlavne, aby sa členovia zväzu mali dobre. 26. februára 1977 V SNG ma schovávajú, aby som sa neobjavil na otvorení nových expozícií. 13. marca 1977 Patočka mal smrť hodnú filozofa, boj bezmocných si vyžiadal ďalšiu obeť. 15. septembra 1978 Mňa zoži