More about the book
O režisérovi, ktorý najmä v šesťdesiatych rokoch minulého storočia žal svetovú slávu, doteraz niet v slovenskej kinematografickej literatúre ani dlhšej štúdie. Tým cennejšie je, že o reflexiu, nie o jeho filmovej poetike, ale o reflexiu antropologickú či existenciálnu sa pokúša esejista Július Vanovič, známy nielen príťažlivosťou svojho podania, ale aj mysliteľským, existenciálnym ponorom a empatiou do diel a osobností autorov, o ktorých píše. Kniha Za kulisy života ako prvá svojho druhu na Slovensku práve v tomto čase vlády bezcenného filmového priemyslu, ktorému holdujú televízie a kinosály všetkých kontinentov, hovorí o Ingmarovi Bergmanovi ako o veľkom nielen umelcovi, ale aj mysliteľovi, akomsi hovorcovi nášho existenciálneho údelu, priam ako o našom ľudskom bratovi, skrátka ako o niekom, kto na filmovom plátne najúplnejšie, najhlbšie a filmovo najsugestívnejšie vyslovoval pocity, neistoty, úzkosti a beznádej, slovom existenciálny svet človeka 20. storočia. Nenútene a zaujímavo analyzuje svár „démonských hlasov“ v samotnom Bergmanovi a spôsob ich prenášania do diela.
Book purchase
Za kulisy života, Július Vanovič
- Language
- Released
- 2011
- Binding
- (Paperback)
Payment methods
We’re missing your review here.
- Title
- Za kulisy života
- Language
- Czech
- Authors
- Július Vanovič
- Publisher
- F.R. & G.
- Released
- 2011
- Format
- Paperback
- Pages
- 180
- ISBN10
- 8089499082
- ISBN13
- 9788089499083
- Series
- Rating
- 5 out of 5
- Description
- O režisérovi, ktorý najmä v šesťdesiatych rokoch minulého storočia žal svetovú slávu, doteraz niet v slovenskej kinematografickej literatúre ani dlhšej štúdie. Tým cennejšie je, že o reflexiu, nie o jeho filmovej poetike, ale o reflexiu antropologickú či existenciálnu sa pokúša esejista Július Vanovič, známy nielen príťažlivosťou svojho podania, ale aj mysliteľským, existenciálnym ponorom a empatiou do diel a osobností autorov, o ktorých píše. Kniha Za kulisy života ako prvá svojho druhu na Slovensku práve v tomto čase vlády bezcenného filmového priemyslu, ktorému holdujú televízie a kinosály všetkých kontinentov, hovorí o Ingmarovi Bergmanovi ako o veľkom nielen umelcovi, ale aj mysliteľovi, akomsi hovorcovi nášho existenciálneho údelu, priam ako o našom ľudskom bratovi, skrátka ako o niekom, kto na filmovom plátne najúplnejšie, najhlbšie a filmovo najsugestívnejšie vyslovoval pocity, neistoty, úzkosti a beznádej, slovom existenciálny svet človeka 20. storočia. Nenútene a zaujímavo analyzuje svár „démonských hlasov“ v samotnom Bergmanovi a spôsob ich prenášania do diela.