Parameters
- 864 pages
- 31 hours of reading
More about the book
Po rozpade Československej republiky roku 1938 vypracovali - spočiatku nezávisle od seba - českí a slovenskí politici, ktorí sídlili v Londýne, respektíve v Moskve, plán na vytvorenie nového československého štátu. Plány londýnskej exilovej vlády ovplyvňovala vojnová situácia. V čase prieniku nemeckého vojska plánovala územné ústupky hitlerovskému Nemecku, neskôr, po zmene vojnovej situácie, požadovala hranice z roku 1918, a roku 1943 už hovorila o slovanskom národnom štáte, keď moskovským politikom predostrela plán na úplné vysídlenie Nemcov a Maďarov; tí však v maďarskom prípade navrhovali výmenu obyvateľstva. Západné antifašistické veľmoci už v lete roku 1944 siganlizovali, že "Maďari nie sú Nemci" a odmietli ich kolektívnu vinu. Postupimská dohoda z júla 1944 odobrila plán jednostranného vysídlenia obyvateľov nemeckej národnosti z Československa, otázku maďarskej však pokladala za vnútornú záležitosť susedných krajín, pričom západné veľmoci očakávali, že krajiny tento problém vyriešia spoločne.
Book purchase
Maďarská otázka v Československu 1945-1948, Katalin Vadkerty
- Language
- Released
- 2002
- product-detail.submit-box.info.binding
- (Hardcover)
Payment methods
No one has rated yet.
- Title
- Maďarská otázka v Československu 1945-1948
- Language
- Slovak
- Authors
- Katalin Vadkerty
- Publisher
- Kalligram (SK)
- Released
- 2002
- Format
- Hardcover
- Pages
- 864
- ISBN10
- 807149495x
- ISBN13
- 9788071494959
- Series
- Tags
- Non-Fiction, Social Sciences, Historical Themes, History, Political Science & Politics, Post-War Era, National Minorities, Slovaks and Hungarians, Year 1945-1948, Hungarians, Slovak-Hungarian Relations
- Description
- Po rozpade Československej republiky roku 1938 vypracovali - spočiatku nezávisle od seba - českí a slovenskí politici, ktorí sídlili v Londýne, respektíve v Moskve, plán na vytvorenie nového československého štátu. Plány londýnskej exilovej vlády ovplyvňovala vojnová situácia. V čase prieniku nemeckého vojska plánovala územné ústupky hitlerovskému Nemecku, neskôr, po zmene vojnovej situácie, požadovala hranice z roku 1918, a roku 1943 už hovorila o slovanskom národnom štáte, keď moskovským politikom predostrela plán na úplné vysídlenie Nemcov a Maďarov; tí však v maďarskom prípade navrhovali výmenu obyvateľstva. Západné antifašistické veľmoci už v lete roku 1944 siganlizovali, že "Maďari nie sú Nemci" a odmietli ich kolektívnu vinu. Postupimská dohoda z júla 1944 odobrila plán jednostranného vysídlenia obyvateľov nemeckej národnosti z Československa, otázku maďarskej však pokladala za vnútornú záležitosť susedných krajín, pričom západné veľmoci očakávali, že krajiny tento problém vyriešia spoločne.