More about the book
Členením na tri časti sa druhá zbierka Alojza Nociara (1948) podobá na jeho prvotinu z roku 1979 s názvom Zátišia. Kým v prvej zbierke máme dočinenia s mladým básnikom, druhá je skôr sprievodcom života a jeho spätným hodnotením. Nestratili jeho verše aktuálnosť, ak chceli byť aj zrkadlom doby? Už v prvej časti zbierky i v rovnomennej básni Torzo nejde iba o „...záblesk čias/čo prehrmeli mimo...“, o prechádzku galériou zážitkov či starých lások a významných okamihov. Ide tiež o miestami až krutú sebareflexiu muža, s ktorým sa život nemaznal. Práve zápasom s ním však autor chcel nájsť jeho zmysel. Druhá časť zbierky, Stratené svety, sa začína rozlúčkou s časmi detstva a starého sveta, hľadaním ľudí i vecí, ktoré sa pominuli. Básnik sa však len krátko poohliadne, aby sa potom stal sprievodcom nielen po osobnom svete, ale uchopil život v tej podobe, v akej ho môžu vnímať aj ostatní. Uprostred tretej časti s názvom Okamih spomienky sa objavuje dlhá báseň Portréty ako kontrapunkt k skratkám okolo nej. Jej inšpiráciou boli verše z dvoch listov zamilovaných mladých ľudí. Verše, čo znejú akoby z iného sveta, ktorý sa kamsi stratil, a my by sme aspoň čosi z neho tak radi vrátili späť.
Book purchase
Posledná salva, Alojz Nociar
- Language
- Released
- 2016
- product-detail.submit-box.info.binding
- (Hardcover),
- Book condition
- Very Good
- Price
- €1.39
Payment methods
No one has rated yet.
- Title
- Posledná salva
- Language
- Slovak
- Authors
- Alojz Nociar
- Released
- 2016
- Format
- Hardcover
- Pages
- 77
- ISBN10
- 8080619565
- ISBN13
- 9788080619565
- Series
- Tags
- Fiction, Poetry, Friendship, Life, Memories
- Description
- Členením na tri časti sa druhá zbierka Alojza Nociara (1948) podobá na jeho prvotinu z roku 1979 s názvom Zátišia. Kým v prvej zbierke máme dočinenia s mladým básnikom, druhá je skôr sprievodcom života a jeho spätným hodnotením. Nestratili jeho verše aktuálnosť, ak chceli byť aj zrkadlom doby? Už v prvej časti zbierky i v rovnomennej básni Torzo nejde iba o „...záblesk čias/čo prehrmeli mimo...“, o prechádzku galériou zážitkov či starých lások a významných okamihov. Ide tiež o miestami až krutú sebareflexiu muža, s ktorým sa život nemaznal. Práve zápasom s ním však autor chcel nájsť jeho zmysel. Druhá časť zbierky, Stratené svety, sa začína rozlúčkou s časmi detstva a starého sveta, hľadaním ľudí i vecí, ktoré sa pominuli. Básnik sa však len krátko poohliadne, aby sa potom stal sprievodcom nielen po osobnom svete, ale uchopil život v tej podobe, v akej ho môžu vnímať aj ostatní. Uprostred tretej časti s názvom Okamih spomienky sa objavuje dlhá báseň Portréty ako kontrapunkt k skratkám okolo nej. Jej inšpiráciou boli verše z dvoch listov zamilovaných mladých ľudí. Verše, čo znejú akoby z iného sveta, ktorý sa kamsi stratil, a my by sme aspoň čosi z neho tak radi vrátili späť.