Meteor do daru

Ožíva mi všetko pred očami, dvíha sa spod čiernej zeme aj zhorený plot so šindľovou strieškou aj odpílená fontánka...vracia sa v spomienkach do detstva spisovateľ Miloš Krno a pozýva nás, aby sme s Marošom, naším vrstovníkom spred štyridisiatich rokov, prežili chvíle, keď fantázia splývaso skutočnosťou, keď je ľahké uveriť, že kde padne,vyskitne červený mak, že popod priezračné studne možno prejsť celým svetom, vidieť skamenené hromy, vymyslieť si čertov i ježibaby a chodiť na zvonice k fúzatým zvonárom po hrôzostrašné rozprávania. Maroš má dar vnímať krásu ustavične sa meniacej prírody, nosí v sebe mocnú túžbu vykonať veľký čin, užitočný pre mnohých ľuddí. Spoznáva i to, že zmeniť sen na čin je nie ani jednoduché, ani ľahké, že krásu sveta kriví nespravodlivosť a neporozumenie, lež predsa si v ňom vie nájsť pravých a verných priateľov.