Pútnik Melmoth 1. - 2. díl

Maturinov Pútnik Melmoth je akousi dôstojnou rozlúčkou so slávou gotického románu. Prichádza pomerne neskoro, roku 1820, v čase keď už literárnu slávu žnú autori romantických eposov sir Walter Scott a lord Byron. Charles Robert Maturin, írsky duchovný, potomok francúzskych hugenotov, svojráznymuž, vzdelaný a sčítaný - čo napokon vidno z nespočetných citácií a priznaných či nepriznaných vplyvov súčasných, ale aj starších spisovateľov, píše Melmotha takmer na sklonku literárnej i životnej dráhy. Pútnik Melmoth - to je vlastne súbor viacerých príbehov spojených ústrednou postavou - prekliatym, ustavične sa po svete potulujúcim Melmothom, ktorý za svoju túžbu po poznaní platí životom. Objavuje sa v ňom motív Fausta, ktorý hnaný nenaplnenou túžbou človeka preniknúť za všetky hranice ľudského poznania, upísal dušu diablovi. Melmoth musí konať zlo, zvádzať, hľadať si nástupcu, lebo iba tak sa zbaví kliatby. Jeho cesta je posiata ľudským nešťastím, hoci sám tvrdí, že nikomu neublížil, lebo človek je sám sebe najväčším nepriateľom. Pútnik Melmoth však nie je iba hrôzostrašný román, je to dielo, v ktorom sa autor spytuje na najzákladnejšie otázky ľudskej existencie, sleduje históriu človeka, súdiac, ale aj ľutujúc.