Expresionizmus

Expresionizmus v slovenskej literatúre medzivojnového obdobia je kapitolou, ktorá dlhodobo čaká na svoje adekvátne prečítanie a zhodnotenie. Staršie i novšie pokusy o uchopenie tohto fenoménu nepriniesli také výsledky, ktoré by dali jednoznačnú a komplexnú odpoveď na prítomnosť, povahu a podobu expresionizmu v kontexte našej literatúry. Antológia, ktorú edične pripravila Dagmar Kročanová, ide na to z opačnej strany: vracia sa späť k literárnym textom, ktoré, koniec koncov, musia byť na začiatku akéhokoľvek výskumu v tejto oblasti. Predkladaná antológia teda neponúka závery a rozhrešenia, ale naopak, uvádza nás do širokého korpusu textov, ktoré zastrešuje pojmom expresionizmu. Textová časť antológie je rozčlenená na deväť tematických celkov, ktoré svojím výberom a špecifikáciou dobre reprezentujú problémové a hodnotové okruhy expresionizmu. Texty v jednotlivých blokoch sú radené chronologicky, vďaka čomu vidieť akými modifikáciami a vývinom prechádzali témy aj ich spracovanie a výraz od dvadsiatych cez tridsiate až k štyridsiatym rokom 20. storočia. Editorka tak vytvára akýsi model expresionistického „tridsaťročia“ (1918 – 1939 – 1945), v ktorom, na rozdiel od nemeckého literárneho expresionizmu, nie je dominantou poézia (tá je vyslovene okrajová), ale próza a dráma. S ohľadom na heterogénnu a extrémne diferencovanú podobu dobovej literatúry predstavuje expresionizmus jednu z viacerých tendencií, ktoré v rôznej intenzite, v rôznom pomere a rôznym spôsobom prispeli k inovácii, dynamizácii a modernizácii slovenskej literatúry po roku 1918. (Michal Habaj, text zo zadnej obálky knihy)