Krajina srdca: História poľnohospodárstva v Palárikove

Palárikovo, do roku 1948 Slovenský Meder, je veľká, pekná obec na južnom Slovensku so širokými rovnými ulicami, ktoré krášlia stromoradia a záhony kvetov. Okrem dvoch historických parkov a starobylej bažantnice, nezvyklého ostrova súvislej zelene v tomto rovinatom kraji, jej malebnosť vkusne dopĺňa i niekoľko menších oáz parkovej zelene znovšieho obdobia. Dedina stojí ako na rozprestretom štedrom obrúsku zeme. Slnko si ukladá ustatú hlavu do náručia nedozerných rozvoňaných úrodných polí a ráno otvára oči doširoka, lebo nablízku niet ani len kopčeka. Velebné ticho rozjasaného rána iba tu a tam preruší víťazný pokrik vzlietnuvšieho bažantieho kohúta s ligotavým perím, či šuchot krídel volavky. V zarosenej, smaragdovo zelenej tráve si v rannom ošiali bujaro poskakuje zajac, spoza kríkov nesmelo vykúka plachý srnec. Kúsok odtiaľ, lemovaný lesným porastom, pokojne tečie dnes už hrádzami skrotený Váh. Iba staré stromy si hmlisto pamätajú, ako sa v dávnych dobách jeho voda valila ku dedine, ničila úrodu a naháňala roľníkom strach. Len malá hŕstka vyvolencov mala to šťastie zazrieť spoza Váhu vo vibrujúcej letnej páľave takmer nadzmyslový zážitok – fatamorgánu – nezvyčajný jav medzi nebom a zemou, keď horúci vzduch, redší než horné studenšie vrstvy, v chvejúcom sa étery pričaril na obzor celé dediny a kostolné veže, zväčšené obrazy ďalekých krajov zrkadliacich sa často hore nohami, sťaby odraz vodnej hladiny. Tam kdesi za obzorom sa rodí dúha hýriaca farbami, keď sa po letnej hrmavici klenie nádherným oblúkom na nebi. A obloha letných nocí nie je vari nikde na svete taká vysoká, blankytná, posiata drahokamami hviezd, taká krásna ako v KRAJINE SRDCA – u nás doma.