Neskorá antika a kresťanstvo

Autor v tejto knihe predstavuje prvé kresťanské storočia v kultúrnom kontexte rímskej antiky, vykresľujúc toto „prechodné obdobie“ ako plnohodnotnú epochu. V siedmich kapitolách skúma nové idey, ktoré kresťanstvo prinieslo do myslenia starého sveta a postupne ho transformovalo. Zameriava sa na interakciu s rímskymi hodnotami a na autonómne presadenie myšlienok v neskoroantickom období, približne od 3. do 5. storočia. Autor analyzuje, ako definícia kresťanstva ovplyvnila sociálny poriadok rímskej spoločnosti, pričom prenasledovanie malo fatálne následky pre jednotlivcov. Vplyv grécko-rímskej antiky sa odráža aj v prvých mníšskych reholiach, ktoré čerpali inšpiráciu z antických filozofov. Kapitola o biskupoch skúma odmietanie funkcionárstva v súvislosti s rímskou etikou a rétorikou. Ďalšia kapitola rekonštruuje vznik arianizmu a analyzuje (východo)kresťanský odpor voči divadlu, spojený s osobnými antipatiami Jána Zlatoústeho. Kapitola o mágii sa zaoberá vzťahom neskoroantickej spoločnosti k poverčivosti, zatiaľ čo kapitola Zmierenie a pokánie prináša diskusie o odpustení hriechov. Autorova paleta tém naznačuje, že neskorá antika je bohatou „baňou“ civilizačných a kultúrnych poznatkov, ktoré sú relevantné až do súčasnosti. (Adam Bžoch)