Zakaj bi omenjala Ahila

More about the book

Názov druhej knihy Alje Adam naznačuje nahnevaný tón, pričom báseň Zakaj bi omenjala Ahila posilňuje pocity detských spomienok, strachu pred smrťou a životom. Ahila sa v texte vôbec nespomína, no jej absentnosť vytvára priestor pre ženské písanie, ktoré je ťažko definovateľné a preniká každým slovom. Poézia je neoddeliteľná od osoby, ktorá ju žije, a čitateľ sa stretáva s postavami, ktoré svedčia o svojom pohľade. Kniha sa zaoberá témami intimity a každodenného odporu voči svetu, pričom subjektka sa snaží spojiť detské spomienky s kritickým dospelým pohľadom. Narazí však na prekážku, ktorou je jej dospelosť, a slová vyjadrujú nedôveru voči tomuto prechodu. Politickosť a "stav sveta" prenikajú do jej písania, pričom sa objavuje lineárny príbeh, ktorý zmierňuje spoločensko-kritické okraje. Telesnosť je v každej básni intenzívne prítomná, slová sa prepletajú s telom a jazyk sa zareže do jazyka. Poézia Alje Adam má nečakané významy a drobné zakopávania, ktoré vedú k novým myšlienkam. Kniha ponúka energiu a elán, ktoré sú jedinečné pre každú báseň, pričom čitateľovi poskytuje teplú váhu a čistí myseľ od nadbytočného.