Hana Košková Books

Druhá časť povestí a legiend z Novohradu volne nadväzuje na autorkinu knihu Mara medvedia /2007/. Spisovateľka opäť hlboko načrela do bohatého zdroja zaznamenaných príbehov v miestnych archívoch, obecných kronikách i od ľudových rozprávačov ... Podstatnú časť tvoria príbehy z čas tureckejokupácie a všakovaké záhady.

Temperamentná "jedenástka" Uľa-Fuľa nemá príliš v láske poriadok, čipky a volány, skôr sa jej páčia staré, zaprášené veci, fľaky na tričku jej neprekážajú, ale najradšej má farby... Mama nemá na mladú slečnu a jej problémy veľa času, otec, zanietený speleológ, stále cestuje. I najlepšia kamarátka zavše zlyhá... Ešteže je tu babka, ktorá má pre nezbednú vnučku čas a pochopenie. Nabáda ju, aby sa naučila skrotiť farby, rozvinúť svoj úžasný talent... Kniha plná napätia i vľúdneho humoru farbisto líči problémy dozrievania v zároveň núti pozastaviť sa nad zdanlivými maličkosťami, z ktorých sa skladá mozaika života...

Šikovná a múdra piatačka Lola Holá má okrem čudného priezviska jeden veľký problém. Dyskalkúliu. Že čo to je? O rôznych poruchách učenia, o denných trampotách a zážitkoch školáčky Loly a jej výnimočných spolužiakov si prečítate v tejto knižke. Naučí vás porozumieť tomu, že každý z nás je iný a mnohí si nesieme životom rôzne problémy a ťarchy – hendikepy. Ukáže vám, že aj deti s hendikepom vedia v niečom vyniknúť a môžu žiť plnohodnotný, užitočný a krásny život.

Etablovaná a oceňovaná autorka Hana Košková nadväzuje na vydané knihy povestí Mara medvedia, Poludnica z Čerepeša a Mlynárske povesti. V povestiach z Novohradu Klotildin čardáš umelecky spracovala archívne materiály o novohradských muzikantoch, ktorí preslávili región nielen v Rakúsko-Uhorsku, ale aj v iných častiach Európy. Príbehy spojené s muzikou sú prizdobené fantáziou, imagináciou a fabuláciou. Čitateľom sprístupnia dianie v dávnych časoch a ich vizuálnu predstavu podporia ilustrácie Miroslava Regitka.

Druhá časť povestí a legiend z Novohradu volne nadväzuje na autorkinu knihu Mara medvedia /2007/. Spisovateľka opäť hlboko načrela do bohatého zdroja zaznamenaných príbehov v miestnych archívoch, obecných kronikách i od ľudových rozprávačov ... Podstatnú časť tvoria príbehy z čas tureckej okupácie a všakovaké záhady.

Publikace z edice Lékařské repetitorium přináší abecedně strukturovaný text tří odborníků, shrnuje základní klinické poznatky ve stomatologii a poskytuje zejména medikům nebo lékařům jiných specializací základní sumu informací z tohoto oboru medicíny.

Autorka Hana Košková otvára brány detskej čitateľskej zvedavosti. Škriatkovia sú neviditeľné rozprávkové bytosti, ktoré žijú aj tam, kde by ich nikto nečakal. Vyskytujú sa aj v našich kúpeľoch na Slovensku - Piešťanko, Bardej, Smrdáčik, Sklenôčka, Sliačanka a ďalší. Bývajú v kúpeľných dvoranách, premávajú sa po chodbách, ukrývajú vo vreckách lekárskych plášťov. Niektorí z nich sú veľkí výmyselníci. No aj zlomyseľníci. Patrí k nim aj kúpeľný škriatok Piešťanko. Býva vo veľkej modrej váze v kúpeľnej dvorane kúpeľov Piešťany. Odtiaľ vychádza každý deň za dobrodružstvami. Stvára šibalstvá, neplechu, stretáva sa so škriatkami a škriatkuľkami z iných kúpeľov. Niektorí ho majú radi, iní nie. Najmä ak zistia, že im urobil niečo nepríjemné. Nepríjemnosti sa mu stávajú veľmi často. Zážitky s nim majú i kúpeľní hostia. Pani Nitková, kuchár Gebuzina, jeho spoločník Smrdáčik, ale aj iní, o ktorých sa deti v tejto knižke dozvedia. No aj na Piešťanka sa nájde niekto, kto skrotí jeho huncútstva... Knihu Hany Koškovej ilustrovala Daniela Ondreičková. Knihu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

Spisovateľka Hana Košková rada pre deti píše príbehy. Nechýbajú ani v tejto knižke Žuvačkový strom , ktorú si môžete prečítať. O čom sa v nej dočítate? Všetky príbehy sú z Ovocnej triedy jednej školy. Dozviete sa z nich o asfaltovom dobrodružstve, prefíkanej dážďovke, o mačke kleptomanke, žuvačkových stromoch, atramentovej rybe, škrečkovi Paxovi, ale aj o tom, že koláž nie je koláč. No aj o všeličom inom.

Klúčovou témou sú pre Koškovú medziľudské – partnerské. Priateľské, rodinné vzťahy, ale aj medzigeneračné, zväčša nie ideálne, neposkytujúce pocity ľudskej prítomnosti alebo aspoň účasti... Hľadanie naplnenia vo vzťahoch sa stáva cieľom viacerých postáv v týchto poviedkach, niekde však ide o vzťahy založené na kalkulovaní, na egoizme, pretvárke, autorka vie byť v takom prípade k postavám kritická, ironizujúca, podrobujúca ich satire, no v iných prípadoch zároveň aj chápajúca, empatická, vie sa vcítiť do psychiky človeka v krízových situáciách, do vnútorného nedobrovoľne osamelého indivídua. Etela Farkašová Medzi poviedkami Hany Koškovej nájdeme aj texty, v ktorých sa zidealizovaná predstava v citovej oblasti mení na klam, túžba po nepravom vzťahu odkryje pravý, no nenávratne stratený vzťah (Medzi dvoma bratmi). Človek v autorkinom chápaní vôbec odmieta to, čo má cenu a váhu a so zastretým zrakom sa pachtí za chimérami. Zbierku poviedok Hany Koškovej pokladám za spoločensky aktuálnu, potrebnú a umelecky prepracovanú výpoveď. Bystrík Šikula

Bohato ilustrovaná zbierka povestí stelesňuje mnohoročnú zberateľskú prácu publicistky Hany Koškovej. Námety čerpala z miestnych archívov, obecných kroník, publikovaných prameňov i od autentických rozprávačov. Príbehy o hradných pánoch, chudobných uhliaroch, bosorkách, Turkoch, ale aj o majstroch kachliaroch či kamenároch sa odohrávajú na pozadí krásnej prírody s hlbokými horami, tajomnými jaskyňami, náleziskami zlata, striebra a mramoru.

Súrodenci Šimon a Kamila sa s rodičmi presťahujú do malého mestečka Krkaháj kde zažijú veľa veselých, zaujímavých a nevšedných príhod.

Dráma zavlečených dvojčiat, z ktorých Turci vychovali janičiarov, čerpá z historických udalostí počas tureckej okupácie Slovenska i zo starej legendy o dievčati, ktoré sa v snahe ostať v blízkosti svojho brata vydávalo za chlapca. Nikto neodhalil jej tajomstvo – až na jedného... Z konfliktu sa niekedy vie zrodiť láska, ale vojna láske nepraje a vie byť veľmi krutá... Dráma sa zauzľuje, janičiarka bojuje proti vlastným i sama proti sebe...

Spisovateľka, poetka a prekladateľka Hana Košková (1942) je jednou z najvnímavejších a najpresvedčivejších autoriek trvalo zakotvených v slovenskej literatúre. Pre jej poéziu je charakteristická úspornosť výrazu, minimalizmus a obraznosť. Jej verše sú ako šperky, cez ktoré vnímame autorkin vonkajší a vnútorný svet. V tematickom okruhu načiera do intímnych zákutí, ale nevyhýba sa ani otázkam s filozofickým podtextom. Je predovšetkým vizuálnym tvorcom, obrazy, ktorými investuje do metafor, epitetá aj iné básnické prostriedky, sa vyznačujú osobitým výtvarným nábojom. V Chránenom území lyrický subjekt nostalgicky pociťuje potrebu vracať sa k počiatkom, vyvoláva si jednotlivé známky počiatku (sa musím vrátiť/ odkiaľ som prišla z prvého po posledný/ čas), vyjadruje túžbu po bode, v ktorom je ešte harmónia a z ktorého sa začína odvíjať život chápaný ako cesta, (S tromi horami/ na chrbte so zabudnutou taškou/ v neznámom kupé/ vraciam sa do/ plodovej vody/ bojím sa schodov vedúcich do prázdna), ale aj ako scéna, divadlo, v ktorom účinkujeme.

Keby tak vedeli rozprávať zrúcaniny starých vodných a veterných mlynov a obilných sýpok, ozrutné mlynské kolesá s dômyselne vybudovanými náhonmi pri dedinských jarkoch, vekmi ohlodané kamenné žarnovy... Ale čo neprezradia nemí pamätníci zašlých čias, to vypátrala a vo viac ako tridsiatke príbehov rozpovedala zberateľka povestí a spisovateľka Hana Košková. Dozviete sa o tajomnom pomocníkovi z potočného mlyna, o mlynárkiných gagarínkach, rozlúsknete tajomstvo Ištokovho mlyna i mlyna pri bzovíckom kláštore, nazriete do mlyna, v ktorom našiel útočisko Turek a dozviete sa veľa ďalších zaujímavostí a príbehov spojených s mlynárskym remeslom.