Kniha Posledné impérium – Texty o agónii Ruska hovorí o rizikách, ktoré pre nás, Slovákov a Európanov, predstavuje a aj v blízkej budúcnosti bude predstavovať Rusko, ale predovšetkým naša vlastná hlúposť, naivita a historické (bez)vedomie. Práve preto je kniha venovaná učiteľkám a učiteľom, ktorí učia naše deti kriticky myslieť - ale pozor, nie je to žiadna učebnica.
Ktorá generácia bude tou poslednou? Prosperita uprostred Európy trvá len pár desiatok rokov. Z dnešného pohľadu sa to môže zdať ako dlhý čas, ale z historického hľadiska ide o krátke obdobie – a z geologického len o okamih. Žijeme na hrane pokroku a slobody, ale bez radikálneho zvýšenia povedomia o rizikách, ktoré môžu postihnúť už naše deti a ich potomstvo, je budúcnosť ľudstva veľmi otázna. Analytik globálnych rizík Juraj Mesík píše o hrozbách, ktoré na nás striehnu za každým rohom, a vo svojich predapokalyptických textoch ukazuje predovšetkým to, aké dôležité je myslieť na nemysliteľné a zvyšovať tak šance na život aj pre nasledujúce generácie našej civilizácie.
V januári 2014 Rusko anektovalo Krym a rozpútalo vojnu na východe Ukrajiny, pričom okupovalo časť Donbasu a vytvorilo tam „Luhanskú a Doneckú ľudovú republiku“. Ruský vodca Vladimír Putin sa snažil vytvoriť šnúru podobných „republík“ v iných oblastiach Ukrajiny, pričom plánoval vznik nového štátu Novorossija, ktorý by odrezal zvyšok Ukrajiny od prístupu k moru a oslaboval jej ekonomický a ľudský potenciál. Odpor ukrajinských občanov však tieto ambície zmaril. Kremeľský režim sa nevzdal a v roku 2022 znovu zaútočil na Ukrajinu. Plány na rýchle víťazstvo stroskotali, a Ukrajina hrdinsky odoláva invázii. Diskusie o možnom rozpade súčasného ruského štátu sa začínajú objavovať, najmä po porážke vo vojne. Autor Juraj Mesík sa zamýšľa nad tým, kam by mohol vyústiť proces vnútorného rozpadu Ruska a aké kroky by mal podniknúť demokratický Západ. V otázke, kto dnes potrebuje takého agresívneho aktéra ako Ruská federácia, autor zdôrazňuje, že Západ by nemal zostať nečinným pozorovateľom, ale mal by zvážiť aktívne kroky v reakcii na možné zmeny v Rusku.
Listy Nanukovi sú exkurziou do človečích dejín. Kniha prináša dvadsaťštyri listov, ktoré v rokoch 2010 až 2019 písal otec svojmu malému synovi, aby tak zaznamenal dobu, v ktorej chlapec vyrastal. Nie je to však žiadna reality show a ani veľmi veselé čítanie, rozprávanie je však autentické a pravdivé – a to občas bolí. Je to dokument a diagnóza našich mnohých zlyhaní. Len pri správnej diagnóze je totiž možné navrhnúť správnu terapiu. Ambíciou knihy je dať nádej a podporiť veľké vzopätie nás, dospelých, za záchranu všetkých Nanukov a ich generácie. Slová nás však nezachránia, treba prejsť k činom. Sú to najmä mladí ľudia, ktorí sa hlásia o svoje práva. Nehádžme im polená pod nohy, ale pomôžme im napraviť čo sa dá.
Autor preukázal dlhoročné odborné skúsenosti z pôsobenia vo viacerých afrických krajinách a vytvoril tematicky hutný, no pútavý a čítavý text. Široký tematický záber knihy reaguje napríklad aj na dôsledky potravinovej krízy, ropného zlomu a populačného rastu v Afrike, na kolonializmus, problémy korupcie a nekompetentnosti elít či aktuálnu hospodársku spoluprácu s Čínou. Otázky, ktoré kniha ponúka, by si mal klásť každý, komu nie je ľahostajný osud afrického kontinentu a chce vedieť viac aj o pôsobení Slovákov a Čechov v tomto prostredí.
Zamyslenie sa rôznych generácii nad vplyvom koronakrízy na spoločnosť a uvažovanie o zmenách, ktoré priniesla. přání a zašlete jej svým známým. Přidat do přečtených knih » Máte již přečtenou danou knihu? Zařaďte si jí do knihovny a najděte podobné.
Dielo Juraja Mesíka nie je knihou o Rusku, hoci obsahuje množstvo údajov, faktov a úvah o tejto pozoruhodnej krajine. Nie je to systematický prehľad dejín Ruska, ani vyčerpávajúce rozprávanie o vývoji ruskej spoločnosti. Autor si stanovil iné zadanie priblížiť čitateľovi obraz Ruska objavujúci sa v početných mýtoch o ňom. Je to kniha venovaná mytologickým naratívom o Rusku, ich vecnému obsahu, okolnostiam ich vzniku. Je to slovenské zrkadlo nastavené ruskej národnej mytológii. Autor sa v knihe zamýšľa nad tým, prečo mýty o tejto krajine dlhodobo prežívajú a majú vďačných recipientov a šíriteľov, prečo dokážu aj dnes oslovovať publikum v mnohých štátoch vrátane Slovenska.
