Slavomír Michálek Books

The narrative explores the complex Czechoslovak-American dispute over monetary gold seized by Nazi Germany in the 1930s and later discovered by American forces in a German salt mine post-World War II. Over 37 years, the gold became a focal point of diplomatic tensions and negotiations, culminating in its return to the Czechoslovak State Bank in February 1982. This account sheds light on the intricate diplomatic maneuvers that shaped the relationship between Communist Czechoslovakia and the USA, contributing to the understanding of Cold War dynamics and modern European history.

The narrative focuses on seven influential Slovaks who, alongside Milan R. Stefánik, significantly shaped Czechoslovak diplomacy and its relations with America during the 20th century. Each figure—Osuský, Hurban, Palic, Slávik, Krno, and Papánek—played a vital role in advancing Slovak interests and fostering connections between nations. Their collective contributions highlight the importance of individual agency in the broader context of national identity and international relations.

This book, unique of its kind, informs the reader about the history and development of Slovakia and the Slovaks. The chapters focus on Slovakia’s political history as a nation living under Hungarian rule; the formation of a common democratic state with the Czechs since 1918; the subsequent fall of that state, destroyed by successive dictatorships imposed from abroad, and its eventual restoration. Although the reader learns about political, economic and social developments under the Communist regime, the book focuses on the years following the Velvet Revolution of 1989 and the Velvet Divorce of 1993: the new role of the churches, the new orientation of foreign policy towards the West, and the transformation of the centrally planned economy into a market economy. In 1993, Slovakia became a sovereign state; in 2004, the Slovaks’ successful accomplishment of the difficult transition of economy, politics and society was rewarded with EU membership. This book is rich in detail and sources available to the Western reader for the first time. It is recommended to everybody interested in the history of the Slovaks in Europe and the European Union.

In "Landesflucht" untersucht Slavomír Michálek die Fluchtbewegungen aus der Tschechoslowakei zwischen 1948 und 1953, insbesondere vier Entführungen von Zivilflugzeugen und einem Personenzug. Er beleuchtet die politischen Zusammenhänge und die Auswirkungen des kommunistischen Regimes auf die Fluchtursachen und die Suche nach Freiheit.

Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie, Banská Bystrica 14. - 15. apríla 2005.

V moderných dejinách Slovákov a Čechov neustále nachádzame nové, dosiaľ plnohodnotne nespracované témy a udalosti. Medzi takéto nespracované, navyše top-atraktívne témy patrí i osud československého menového zlata. A o ňom je táto kniha „Československé menové zlato 1938 - 1982“. Československé menové zlato začalo písať svoju pohnutú históriu koncom 30. rokov dvadsiateho storočia v čase oklieštenia a rozbitia Československej republiky. Vtedy bolo násilne a bezprávne ukoristené nacistickým Nemeckom. Na sklonku druhej svetovej vojny ho objavila americká okupačná armáda v soľných baniach v Merkers pri Aachene a stalo sa na dlhých takmer 37 rokov súčasťou komplikovaných československo-amerických vzťahov a hospodársko-obchodných a politicko-ideologických medzinárodných sporov a konfliktov. Až vo februári 1982 sa jeho adekvátna časť opäť vrátila do trezoru Štátnej banky československej v Prahe. Aj dnes je zlato významné medzinárodné médium, ktoré sa vo svete ochotne prijíma, no menej ponúka. Platí to všeobecne pre všetky bohaté či chudobné štáty, malých či veľkých hráčov svetovej politiky. V živote každej krajiny má nezastupiteľné miesto.

Dejiny sú niečo čo sa dá niekedy ťažko pochopiť – neriadia sa logikou, neplynú pokojnými riekami a historici ich „sledujú“ a vysvetľujú často príliš komplikovane. Samozrejme, nikto čitateľov nenúti prijať všetko, čo napíšu. Je to jednoduchá rovnica. Platí však aj to, že historici jediní môžu meniť dejiny... Štvrtým dielom „zadných dverí“ nechceme meniť dejiny. Skôr ponúkame pútavou formou a selektívne zrkadlá našej minu­losti, od dôb Veľkej Moravy až po Mečiara a Klausa. Nazreli sme do života stredovekých kráľov i bežných ľudí, nositeľov modernej doby – politikov, vzdelaných žien, kultúrnu elitu i takmer bezmenných „pešiakov“. A namiesto záveru si prečíta­te o histórii liečby rakoviny prsníka naprieč storočiami. Všetci poznáme Milana R. Štefánika a mnohí niečo viete zo života Mateja Korvína, cisára Jozefa I., vynálezcu Štefana Baniča, herečky Poly Negri, politika Milana Hodžu či diplomata Henryho Kissingera. Málokto však počul mená ako Bianca Cappello, Simon Georg Sina, Ľudovít Haan, Štefan Lux, Otto Ohlendorf či Fidél Palffy alebo Fanny Burneyová...

V pokračovaní Histórie zadnými dverami si okrem príbehov zaujímavých postáv z minulosti môžete prečítať aj o tom, ako vyzeral život československých vojakov v exile počas druhej svetovej vojny, ako vznikal prvý film o Štefánikovi, o pomerne neznámych kapitolách studenej vojny a aj o tom, aké boli prvé dámy, ktoré stáli po boku významných amerických a sovietskych štátnikov. Dejiny sú plné paradoxov, prekvapivých zvratov a, našťastie, aj kuriozít a zaujímavostí. Zišlo by vám niekedy na um, že bobra kedysi radili medzi ryby – dávno pred tým, ako sa začali za prvej republiky v Bratislave činiť prví tunajší developeri? A že Grétka, pestúnka, ktorá sa starala o Stefana Zweiga, keď bol dieťa, bola len jednou z mnohých slovenských dievčat, ktoré žili a pracovali vo Viedni na prelome 19. a 20. storočia? A, ruku na srdce, aj o Borgiovcoch vie väčšina len to, čo im sprostredkoval populárny televízny seriál. V pokračovaní Histórie zadnými dverami si okrem príbehov zaujímavých postáv z minulosti môžete prečítať aj o tom, ako vyzeral život československých vojakov v exile počas druhej svetovej vojny, ako vznikal prvý film o Štefánikovi, o pomerne neznámych kapitolách studenej vojny a aj o tom, aké boli prvé dámy, ktoré stáli po boku významných amerických a sovietskych štátnikov. Autormi tretieho zväzku úspešnej série sú aj tentokrát historici z Historického ústavu SAV.

Kniha dvoch historikov Dr. Michala Štefanského a Dr. Slavomíra Micháleka vznikala počas niekoľkých rokov. Autori v nej využili svoje dlhoročné výskumy z obdobia studenej vojny, československo-amerických a československo -sovietskych vzťahov a iných kľúčových dobových otázok, ako aj publikované práce o predmetnom období. Monografiu koncipovali ako spojenie historickej analýzy politiky veľmocí s kontextuálnym dopadom na Československo a jeho miesto v rámci sovietskeho bloku. Takáto netradičná historická optika, tak povediac pohľadom „z vonku“ na domáce pomery, navyše z pera slovenských historikov, je v slovenskej historiografii výnimočná, a, treba povedať, že z hľadiska oboch autorov aj profesionálne odvážna. Neskromne sa však nazdávajú, že ich práca, opierajúca sa o obsiahly pramenný materiál slovenskej, českej, americkej a ruskej proveniencie, prinesie plnší pohľad, ktorý poznanie studenej vojny, tvoriacej základný vzorec svetových, európskych i česko-slovenských dejín druhej polovice dvadsiateho storočia, nesporne obohatí.

Dňa 26. júna 1945, po 62 dňoch rozhovorov v kalifornskom San Franciscu, diplomati 50 krajín, reprezentujúcich okolo 80 % svetovej populácie, založili Organizáciu Spojených národov a podpísali jej základný dokument, Chartu OSN, s cieľom zachovávať mier a rozvíjať spoluprácu medzi národmi a štátmi pre dobro všetkých. Počas týchto 62 dní sa delegáti konferencie stretli na 10 plenárnych zasadnutiach a na takmer 400 zasadnutiach pracovných výborov zaoberajúcich sa obsahovými aspektami navrhovanej organizácie.

Kniha "História zadnými dverami" je unikátny projekt, v ktorom sa viac ako päťdesiat slovenských historikov spojilo a prinieslo niekoľko desiatok príbehov, ktoré ukazujú, že dejiny nie sú len výpočtom rokov a faktov. Najväčšie historické osobnosti mali aj svoju veľmi ľudskú stránku a nie vždy sa všetko dialo na základe dôkladných kalkulácií či plánov. Čitateľ sa v príbehoch siahajúcich od stredoveku po najnovšie dejiny 20. storočia dozvie zaujímavos­ti, ktoré sa do učebníc dejepisu nedostali. Popri bojiskách či konfe­renčných sálach tu majú miesto verejné záchody, absurdné právne nariadenia, podivné stredoveké rituály, rôzne formy podvratnej činnosti, vplyv alkoholu na dejinné udalosti, sexuálne radovánky a pokrytectvo vrchnosti dávnej i takmer súčasnej, politické vtipy a satira či príklady toho, že niektoré neduhy v politike majú dávnu tradíciu. Mihnú sa tu slávne osobnosti ako Kennedy, Chruščov, Štefánik či Hurban Vajanský, ale aj množstvo postáv, o ktorých ste nikdy nepočuli, a pritom sú ich osudy nemenej zaujímavé, niekedy veselé a niekedy tragické.

Na publikácii sa podieľalo takmer 20 špičkových slovenských a českých historikov. Pripravili v nej nový unikátny pohľad na tohto populárneho politika. Okrem viacerých nových, doteraz neznámych faktov z Dubčekovho života, prináša kniha vyvážený text, v ktorom sa autorom podarilo odstrániť nánosy historických legiend a mýtov. Podľa predstaviteľov SAV kniha má objektívny pohľad na niekdajšieho bývalého prvého tajomníka ÚV KSČ. Autori v nej objasňujú dôvody Dubčekovho konania v kontexte vtedajšieho historického vývoja v rokoch 1968–1969. Vrcholného predstaviteľa Pražskej jari nevelebia ani nediskvalifikujú – ukazujú ho takého, aký bol, v historickom kontexte.

Osudy jedenástich slovenských diplomatov od Štefánika po Clementisa pohľadom popredných historikov s bojatou fotografickou prílohou.

Naše dejiny sú plné bizarností, omylov, trápnych momentov i kuriozít. A nikdy nešli priamo. Ako sa mala šľachta, ako sa obliekali a čo jedli, alebo, čo všetko muži i ženy spod Tatier či iného sveta prežívali, keď nepózovali pred kamerami pre budúcnosť v demokratickej medzivojnovej Československej republike. A propos, ani v tej medzivojnovej ČSR nebolo všetko ideálne a ružové a stredovek nebol taký temný, ako by sme si možno mohli myslieť. V druhej časti Histórie zadnými dverami, ktorej autormi sú opäť historici z Historického ústavu SAV, nájdete široké spektrum tém od obskúrnych liečiteľských postupov, cez výchovné praktiky na kráľovských dvoroch až po bizarnosti, ktoré sa udiali v starých šľachtických rodoch. Na čitateľa čakajú putujúci mnísi-svetobežníci, Casanova, pani Sacherová a bojovníci za abstinenciu v alkoholizmom postihnutých slovenských dedinách a obciach. Autori však neobišli ani novšie dejiny, nezabudli na Slovenský štát 1939 (a to, čo mu predchádzalo) a na krátke vojnové obdobie, ktoré je taktiež bohaté na zaujímavé témy a absurdnosti, pričom sa venujú sa aj „československému“ rozmeru tohto časového úseku. A k tomu všetkému pridávajú mnohé iné texty z obdobia komunistického režimu, úteky z „raja“, kde vraj zajtra znamenalo už včera.

Akokoľvek široko a nekonkrétne táto „téma“ navonok pôsobí, historici najnovších dejín, národných i všeobecných, majú veľmi jasnú a konkrétnu predstavu, čo všetko do nej možno zahrnúť. Prezentované sú čiastkové výsledky vedcov. Viac než štyri desaťročia zhmotňuje prof. PhDr. Pavol Petruf, DrSc. svoje vedecké poznatky v podobe prednášok, článkov, štúdií i monografií. Ide o príspevky, zo všeobecných i národných dejín .Kniha je určená všetkým záujemcom o vedecké spracovanie najnovších dejín.

Šiesty zväzok Histórie zadnými dverami je tu. A nájde sa v ňom kadečo. Od krásavice, longobardskej kráľovnej Theodolindy z prelomu 6. a 7. storočia, cez vraždy Přemyslovcov a Arpádovcov, až po prvú nositeľku Nobelovej ceny za mier. Prinášame čo-to aj o detskom alkoholizme v Uhorsku na začiatku 20. storočia. Zaujímavá je tiež fazuľová „story“, ktorá hovorí o tom, ako sa nedávno v Československu snažili vyriešiť nedostatočnú výživu kojencov v treťom svete. A ponúkame aj históriu Bratislavy/nahlas. Viac ako štyridsať príbehov a osudov naplnených šťastím a radosťou, ale aj smútkom, vojnami, závisťou i nenávisťou a intrigami. Tak ako to bolo (a je) bežné v dejinách (či dnes). Nazrieme tiež na rekonštrukciu Bratislavského hradu, do bývania v medzivojnovej Trnave či do politiky Bieleho domu na počiatku studenej vojny. Končíme, namiesto záveru, s perličkami z JRD. Jedna z nich je takáto: Predseda telefonuje zootechnikovi: „Chcípl nám vůl, máme koupit nového nebo počkat na tebe?“

Piaty zväzok Histórie zadnými dverami nás opäť prevedie malými i veľkými dejinami v zábavnejšej podobe. A opäť tu máme niečo nové – nové osobnosti a udalosti, starosti i radosti, niekedy trochu hanby, inokedy takmer večnú slávu. Od najstarších dôb po takmer súčasnosť. A okrem toho tiežkadečo iné... .....napríklad aj mandelinku (pásavku) zemiakovú. Kto ešte nepočul o mandelinke (pásavke) zemiakovej, nech zdvihne ruku. Kto by ju nepoznal. Okrem toho, že desaťročia spôsobovala (a naďalej spôsobuje) nespočítateľné škody na úrode zemiakov svojou schopnosťou vypestovať si imunitu na pesticídy či rôzne bioprípravky, bola v Československu na začiatku päťdesiatych rokov 20. storočia označovaná za zákernú „imperialistickú“ zbraň s cieľom vyhladovať našu mladú socialistickú vlasť. V susednom Česku ju volali „americký brouk“. Dnes je mandelinka (pásavka) symbolom absolútnej absurdnosti komunistickej propagandy. Symbolom iste nie najdrastickejším či najbolestnejším. Svojej, priam mýticky zlej povesti v nastupujúcej ére komunizmu v Československu sa zbavila až v čase veľmocenského „oteplenia“ v rámci bipolárnej politiky détente v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Bolo asi osudné či nevyhnutné, aby si tento odolný tvor požierajúci zemiakovú vňať prešiel u nás svojím komunistickým peklom.

Kniha má parametry jakési zprávy o slovenské společnosti v kontextu jejího evropského historického vývoje a vlivů. Dává čtenáři, který měl často o Slovenské republice informace a představy jen z občasných článků, reportáží a komentářů v médiích, příležitost hlouběji pochopit příčiny událostí, jevů i politických konfliktů a rozhodnutí na Slovensku, jež ho zaujaly nebo překvapily. Snahou autorů bylo poskytnout čtenáři dostatek informací o Slovensku a jeho vývoji v širších historických souvislostech, aby se mohl zasvěceně ptát na politické, ekonomické, sociální a kulturní stránky života dnešní slovenské společnosti. Dnes je Slovenská republika demokratickým státem a respektovanou součástí Evropské unie. Ambicí kolektivu autorů tak bylo představit v této publikaci složitou cestu Slovenska k jeho samostatné demokratické státnosti ve 20. století, a především zachytit nejpodstatnější tendence společenského vývoje, jímž Slovenská republika prošla po 1. lednu 1993, až do období před historicky prvním předsednictvím v Radě EU.

Na diplomatických parketách 20. storočia sa nepohybovalo veľa Slovákov. Na druhej strane vynikli medzi nimi osobnosti, ktoré svojou prácou, zanietením, nadšením a profesionálnou odbornosťou ovplyvňovali osudy národa a štátu. Jedným z nich bol JUDr. Ján Papánek. Celý jeho život bol naplnený a ovplyvnený činnosťou v jemnom, ale náročnom a zložitom prostredí diplomatov. Pohyboval sa v spoločnosti, kde sa tvorili dejiny, ovplyvňovali osudy národov a štátov, kládli sa základy budúcnosti ľudstva po 2. svetovej vojne, vyžadovala sa osobná statočnosť, politický nadhľad, ale aj mnoho drobnej práce. Ako sa tento Brezovan zhostil ťažkých a náročných úloh, ako sa dokázal presadiť a uplatniť v medzinárodnej diplomacii, rozpráva biografia Slavomíra Michálka.

Kniha osvetluje úlohu dr. Osuského pri zakladaní Československa v roku 1918 a potom opät v rokoch 1938 a 1948. Zachytáva búrky jeho života, postupné dozrievanie, pády i vzostupy.

Pro oblast československé diplomacie - specifické a významné složky státní správy - doposud slovník tohoto druhu neexistuje, a zvláště údaje pro komunistické období jsou v běžných encyklopediích až na výjimky nedostupné. Tato kniha tedy zaplňuje existující mezeru a představuje užitečnou příručkou nejenom pro potřeby vlastního ministerstva zahraničních věcí, ale zvláště pro zájemce z řad novinářů, historiků, pedagogů a další širší veřejnosti. Slovník zahrnuje všechny klíčové osobnosti československé zahraniční služby, tedy vedle ministrů (a samozřejmě i státních tajemníků) také přednosty (ředitele) jednotlivých sekcí v období 1919-1948 a náměstky v době po roce 1949, dále všechny vyslance (pro období do padesátých let), resp. velvyslance. Úvod podává přehled o organizačním vývoji ministerstva zahraničních věcí od jeho vzniku. Slovník tak představuje nepostradatelný základ pro další studium ději

Sedmička je šťastné a magické číslo, ktoré fascinovalo numerológov, teológov a spisovateľov. Máme sedem dní v týždni, putovali sme siedmimi horami a dolami, a v mnohých rozprávkach, ako je tá od Pavla Dobšinského, sa objavujú sedem trpaslíkov. Planéta Neptún, symbol života, sa spája so sedmičkou, a táto cifra sa objavuje aj v móde a športe, ako napríklad „EA7“ a „CR7“. Vo filme „Sedem statočných“ sme sa stretli s kultovým westernom, ktorý sa odohráva na mexicko-americkom pomedzí. Siedmy zväzok Histórie zadnými dverami, pripravili historici z Historického ústavu SAV, v. v. i., a ponúkajú nový pohľad na naše i svetové dejiny. Od Veľkej Moravy cez stredovek až po modernú dobu, studenú vojnu a koniec „atómového“ storočia, prinášajú zaujímavé témy ako zdravie a hygiena v stredoveku, hodovanie a obžerstvo, balzamovanie kráľov, kacírov, bosorky a kult Lucifera. Zameriavajú sa aj na divadelný život na prelome 18. a 19. storočia, historické dopravné prostriedky, nenaplnenú lásku Štefánika, pražský komunistický prevrat v roku 1948, Helsinskú konferenciu z roku 1975 a drogovú závislosť mládeže na Slovensku po roku 1989. Na záver ponúkajú prekvapujúci pohľad na vznik Dňa stromov.

Sborník příspěvků z vědecké konference konané ve dnech 21.-22. listopadu 2007 na Univerzitě obrany v Brně

Editor: Marek Syrný ; autori: Mária Badinská a 15 ďalších: - Goněc, Vladimír - Hruboň, Anton, 1989 - Koura, Jan - Križalkovičová, Zuzana - Mazurkiewicz, Anna - Medvecký, Matej - Michálek, Slavomír, 1961 - Nekola, Martin, 1978 - Podolec, Ondrej, 1975 - Raška, Francis - Segeš, Dušan, 1977 - Prando Šušová, Patrizia - Tomek, Prokop,1965 - Vajda, Barnabás

Cieľom monografie je zverejnenie dokumentov zo strany Papánka a nie aj spätne zo strany Beneša zozbierané z viacerých archívov a fondov v zahraničí (Česko a USA). Poukazujú na zložitosť a mnohostrannosť problémov, ktorými sa Ján Papánek v čase druhej svetovej vojny pracovne zaoberal, ale aj na pozadie niektorých skutočností sledovaného obdobia. Chronologické radenie správ umožňuje čitateľovi konfrontovať názory diplomata so všeobecným vývojom v časovej postupnosti prináša nové poznatky a vedomosti a teda aj nový pohľad na známe udalosti.

Monografia o "poslednom slovenskom "prúdistovi", členovi generácie úprimne demokratickej, presvedčenej o nutnosti československého spoločenstva, generácie ktorá bola oduševnená, romantická, veriaca a poctivá".

Predkladaná publikacia GUSTÁV HUSÁK, moc politiky - politik moci je výsledkom tímovej práce viacerých, mladých i skôr narodených, historikov. Hľadá odpovede na viaceré otázky: Bol Husák suverénnym vodcom komunistickj strany či len bábkou v sovietskych rukách? Zmiernil dosahy augustovej invázie 68 v čase normalizácie? Čo prežíval od mladosti? Ako sa zapísal do dejín Slovenského národného povstania? Čo prežíval vo väzení v divokých 50. rokoch? Viedlo nakoniec jeho kroky niečo iné než fascinácia mocou? V súčasnej spoločenskej reflexii významných osobností našich moderných dejín minulého storočia sa niektorí jednotlivci ocitli v „sieni slávy“, iní „na lavici obžalovaných“. Z pološera našej komunistickej minulosti však zväčša vystupujú aj „postavičky" šedého priemeru, ktorých bolo v komunistickej totalite väčšina. Gustávovi Husákovi sa „ušla“ tá lavica obžalovaných, v mnohom oprávnene a nespochybniteľne. Jeho aktuálna storočnica je vhodnou príležitosťou nielen pre historikov, ale aj pre záujemcov o históriu hlbšie sa zamyslieť nad politikom a dobou, ktorej bol spolutvorcom a symbolom.

Šesťdesiate roky sú opradené mýtom slobody, voľnej lásky a nádejí na lepšiu budúcnosť. Aké však boli v skutočnosti u nás vo vtedajšom východnom bloku a v najväčších krajinách Západu? Pútavo napísaná kniha s prevahou stoviek charakteristických dobových fotografií odkrýva a porovnáva najzaujímavejšie dianie v oblasti politiky, kultúry, ale i v bežnom živote občana vtedajšieho Československa, Sovietskeho zväzu, NDR, NSR, Francúzska, Veľkej Británie a USA. V osobitných kapitolách približuje aj desať najvýznamnejších politikov tej doby u nás i vo svete. Tí skôr narodení si zaspomínajú na časy dávno minulé, tí mladší sa poučia z histórie, ktorá mala veľký vplyv aj na našu súčasnosť.

Úteky za hranice - dobrovoľné či nedobrovoľné - nadobudli celkom novú podobu i význam v čase kolektivistických diktatúr 20. storočia, keď ľudia z rasových, národných, ekonomických, ideologických a iných dôvodov utekali z domovských krajín, aby si pred organizovaným násilím totalitnej moci zachránili holé životy. S jedinečnou podobou tohto novodobého "utečenectva" má bohatú skúsenosť slovenská i česká spoločnosť, a to najmä v čase masívneho represívneho násilia za komunistickej totality v povojnovom Československu. Publikácia Slavomíra Micháleka sa tejto problematike venuje z istého aspektu či uhla pohľadu, a to v krátkom časovom úseku rokov 1948 - 1953, t. j. bezprostredne v pofebruárovom období a nástupe stalinskej obdoby komunistického režimu v Československu. Na pozadí širších zahraničnopolitických súvislostí studenej vojny zachytáva "mikrosvet" dramatického príbehu aktérov únosov šiestich civilných lietadiel Československých aerolínií a jedného osobného vlaku s následnou reakciou režimu, najmä jej povestného "kladiva" - Štátnej bezpečnosti. Zároveň chcel poukázať na istý aspekt života človeka danej doby, z jeho občianskeho a osobného pohľadu zásadný, na jeho prehry, víťazstvá či omyly, ale aj na činy, ktoré vyvolával samotný totalitný režim svojou absurdnosťou.

Niet pochýb, že revolúcia v roku 1956 je významným momentom dejín Maďarska. Je to udalosť, ktorú verejnosť hodnotí kladne viac-menej jednotne na celom svete a vďaka ktorej sa vytvoril pozitívny obraz o Maďarsku nielen vo svojej dobe, ale je jednou z najlepších reklám Maďarov aj dnes. Napriek tomuhodnotenie revolúcie v roku 1956 založené na konsenze mešká aj po 60 rokoch, príčinou čoho je najmä úzka spätosť revolúcie so súčasnými spoločenskými procesmi v Maďarsku. Každá vláda Maďarska sa totiž snaží formovať spoločenský diskurz o revolúcii podľa vlastných záujmov, ba dokonca aj ťažiskové body historiografie o udalostiach roku 1956. Kým pred niekoľkými rokmi bol stredobodom pamätných slávností premiér Imre Nagy, ktorý zomrel martýrskou smrťou za ideály revolúcie, jeho meno sa dnes z oficiálnych slávnostných programov pripomínajúcich rok 1956 takmer úplne vytratilo, aby ho v nich nahradili tzv. ,,peštianski chalani“, mladí protikomunistickí povstalci, respektíve arcibiskup József Mindszenty. Práve infiltrácia dennej politiky spôsobuje to, že naše historické sviatky sú oveľa viac o súčasnej rozdelenosti ako o niekdajšej. Škoda, lebo revolúcia v roku 1956 by si zaslúžila viac.