Nora Baráthová Books

V románe je zobrazený predovšetkým život Jána Chalupku v Kežmarku v rokoch 1818-1824, keď bol profesorom a rektorom kežmarského lýcea, ale aj počas jeho farárskeho pôsobenia v Brezne. V Kežmarku spoznal svoju životnú lásku, barónku Babettu von Wieland.

Autorka beletristicky spracovala príbeh nenaplnenej lásky slovenského dramatika štúrovskej generácie Jána Chalupku a nemeckej grófky Barbory von Wieland.

Jednou zo stavebných dominánt mesta Kežmarok je hrad, ktorý svojimi vežami a mohutnými hradbami dominuje okolitej stredovekej zástavbe. História hradu je nedeliteľnou súčasťou mesta Kežmarok od jeho vzniku až po súčasnosť, o čom hovorí i táto publikácia, ktorá čerpá informácie z rozsiahlych archeologických, architektonických a reštaurátorských výskumov. Tieto výskumy sa robili v 60. a 70. rokoch nášho storočia v súvislosti s celkovou rekonštrukciou hradu, ktorá trvala od roku 1962 do konca roku 1985.... celý text

Žiarlivosť vystriedal smútok a skľučujúci pocit viny. Božie mlyny melú pomaly, ale isto. Martina Dévaya však zomleli hneď. A keďže nešťastie nechodí samé, po vojenských nepokojoch sa bude musieť Kežmarok vysporiadať aj so zúriacou morovou epidémiou. Kto sa tejto tragédii postaví čelom?V druhej časti románu (Aj zradcom sa odpúšťa) sa vám, navyše, otvorí obzor aj do novej krajiny. Môže ešte Rákócziho zložitú situáciu zvrátiť cár Peter Veľký? Či sa u Dévaya ozve umlčaná česť, alebo sa poddá zlu, dozviete sa v pokračovaní strhujúceho historického románu z pera Nory Baráthovej.

Prvý novodobý humoristický historický román nenechá nikoho vážnym. Milovníci domácej histórie si prídu na svoje, keď sa začítajú do príbehu o Kežmarku a Levoči v 15. až 16. storočí. Mestá - rivali vo vyše storočnej vojne po sebe občas aj guľami z tvarohu strieľali. No, znenazdajky a našťastie, prišlo aj na lásku. Tá vznikla medzi dvomi mladými ľuďmi zo znepriatelených miest. Celý dej má reálny základ a podaný je s humorom blízkym súčasnému čitateľovi. Jeho predstavivosť dobre podporia aj výstižné ilustrácie, ktorými kniha bohato oplýva.

Ešte roku 1976 vydala Baráthová prózu pre mládež Snívať zakázané, atakujúcu rodičovskú ľahostajnosť na príbehu chovanky detského domova.

Mládeži je určená aj próza Študent (1991), rozprávajúca o mladých rokoch P. O.. Hviezdoslava.

Kniha o Kežmarku poukazuje na to, ako sa kedysi žilo v historickom meste. Píše sa v nej o kežmarskom školstve, náboženských pomeroch, zdravotníctve, hudbe, spolkoch a historicko-umeleckých pamiatkach.

Roku 1975 vydala historický román Muž, ktorý kráčal za smrťou, čerpajúci z čias protihabsburského povstania Františka II. Rakóciho a odohrávajúci sa v Kežmarku na prelome 17. a 18. storočia. Určujúca je v ňom dobrodružno-sentimentálna fabula.

Román Ad revidendum (1967), je kronikou posledného školského roka pred maturitou. Autorka v ňom prejavila svoj pozorovací talent a celkovo sa zaradila do prúdu próz venujúcich sa vstupu mladých ľudí do života, ktoré v našej literatúre vznikali v 60. rokoch.

Spisovateľka Nora Baráthová napísala svoj román sviežim štýlom. Zahrnula doň príťažlivé momenty zo študentského života, ako sú brigády, lyžiarsky výcvik, školský ples, originálne diskotéky. Nezabudla ani na prvé lásky a na starosti okolo nich. Jednoznačne stojí na strane svojich mladých hrdinov, vyzdvihuje ich zmysel pre spravodlivosť a nadšenie, s akými sa hrnú do práce a do života vôbec.

Po historickej téme siahla Baráthová znova v románe Nepokojné mesto (1981), v ktorom sledujeme dobrodružné udalosti okolo bojov slobodného kráľovského mesta Kežmarku s majiteľmi hradu Tökölyovcami. Dej je situovaný do 17. storočia a zaujme najmä tým, ako vie autorka zachytiť reálie, zvyky a spôsob života vtedajšieho mesta. Tak je Baráthovej próza najsilnejšia práve svojou poznávacou hodnotou.

Biografická črta geografa, historika, astronóma, fyzika, chemika, filológa, pedagóga a cestovateľa D. Frölicha.

Monografia o Kežmarskom hrade - Zborník z odbornej konferencie o stavebnom vývoji hradu. Keď na príkaz Mateja Korvína vyplatili 16.000 zlatých bratríkom, aby opustili obsadené mestá Kežmarok, Gelnica a (Spišská) Nová Ves, pravdepodobne Štefan zo Zápole inicioval v 15. storočí výstavbu mestského opevneného hradu v Kežmarku. Bohato zdokumentovaná monografia (94. obr. máp, nákresov, pôdorysov a fotografií) nás sprevádza dejinami hradu a jeho stavebnými fázami, archeologickými výskumami od počiatkov výstavby až do dnešných čias.

Zaujímavo napísanou knihou je publikácia Nad Kežmarkom vietor veje... (1990), rozprávajúca o histórii starobylého Kežmarku, o jeho bohatstve a sláve, dávnych i nedávnych obyvateľoch.

Historický román Buď vôľa Tvoja... sa odohráva v prostredí antického Ríma a jeho ústrednými postavami sú dvaja významní muží vtedajšej doby - Gaius Plinius starší a jeho synovec, nazývaný Secundus. Dominantnou myšlienkou je najmä vnútorný boj Plinia mladšieho, ktorý zápasí s pochybnosťami vo vlastnom svedomí. Jeho dôvera v dokonalosť rímskeho sveta sa rozpadáva vo chvíli, keď sa stane svedkom zázraku. Spozná nakoniec Pravdu

Publikácia vydaná pri príležitosti 70. výročia založenia Múzea v Kežmarku. Obsahuje text o dejinách a zbierkovom fonde kežmarského múzea.

Reprezentačná obrazová publikácia približujúca mesto Kežmarok v historických snímkach a zodpovedajúcich súčasných fotografiách. Obrazový materiál je doplnený textom historičky a spisovateľky Nory Baráthovej. Spoluautormi sú Dušan Jurdík a Jaroslav Šleboda. Slovenský, nemecký a anglický text.

Vyše sedem storočí existencie Kežmarku poznačilo i jeho architektúru, ktorá počnúc románskym slohom, v ktorom sú základy kostolov Sv. Michala a Sv. Alžbety, obsahuje každý stavebný štýl. V roku 1950 bolo historické jadro Kežmarku vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu - v súčasnosti ich je na Slovensku sedemnásť. Najcennejšie kežmarské stavby - evanjelický artikulárny kostol a evanjelické lýceum sa stali r. 1985 národným kultúrnymi pamiatkami.