Peter Jaroš Books

Výbor z nejlepších povídek slovenského autora námětově čerpající z venkovského prostředí.

Popoludnie na terase je literárny debut Petra Jaroša. Stretneme sa v nej s prvými dotykmi mladého človeka s vážnou životnou skutočnosťou citového života mladých ľudí. Sympatický je autorov zmysel pre humor, čo jeho prvotine dáva charakteristickú pečať mladosti.

V románe Tisícročná včela (1979) stvárnil Peter Jaroš tri generácie liptovských roľníkov a murárov Pichandovcov. Podľa neho ich životaschopnosť zaručila "filozofia práce" ako naša národná filozofia.

Román písaný formou denníka, v ktorom zachytáva novú etapu slovenských dejín - nežnú revolúciu a čo nasledovalo po nej.

Príbehy zo slovenských hradov. Vzrušujúce, vtipné, často eroticky pikantné historky v poviedkach. Viažu sa k reáliám známych i menej známych hradov. Autori rozprávajú príbehy na základe pravdepodobných a možno aj pravdivých udalostí, a tak v nás vytvárajú pocit spontánneho, divokého, často až dráždivo korenistého života, ktorý pulzoval kedysi v týchto na prvý pohľad mnohokrát už dnes mŕtvych ruinách. Zbierka poviedok napriek tomu, že je písaná súčasným jazykom, v nás vytvára intenzívny pocit plnokrvného života, atmosféru bujných lások, tragických nešťastí, romanticky ladených vášní, večne sa opakujúcich mocibažností, chorobných záští a túžob po bohatstve. Nie je nám to blízke aj dnes?

Román Petra Jaroša o vzťahoch v porevolučnom období, o hľadaní nových etických hodnôt v meniacej sa dobe.

Súbor poviedok, ktoré nútia čitateľa myslieť a zamýšlať sa nad sebou a nad životom

V románe Psy sa ženia na príbehu spisovateľa, ktorý prichádza do malého mesta, aby získal materiál na ďalšie literárne dielo, autor poukázal na zahmlenosť a neúprimnosť medziľudských vzťahov v spoločnosti, prechádzajúcej obdobím základnej zmeny sociálnych, čiže vlastníckych vzťahov.

Nová kniha poviedok Petra Jaroša „Pasca“ prináša burleskné majstrovské rozprávačstvo autora. Magické obrazy, vybuchujúci ohňostroj fantázie, filozofické a morálne otázky, neočakávané briskné pointy poviedok. A opäť skúma, čo všetko prekáža človeku, aby bol naozaj šťastný... dobro aj zlo, lásku aj nenávisť.Spisovateľ, čerstvý osemdesiatnik, autor ikonických diel Tisícročná včela, Pacho, hybský zbojník a mnohých ďalších próz, filmových, televíznych a rozhlasových scenárov dal knihe veľavravný podtitul: “Neskorý zber“. Prináša zvláštnu zmes dojatia, sentimentálností, nostalgie a živelného magmatického rozprávačstva. Ale aj napätia, miestami až detektívneho, pri odklínaní ľudských osudov formou poviedky. Jaroš sa pozerá na ľudské príbehy a osudy nielen s veľkorysou empatiou a žičlivosťou, ale najmä so zdravou skepsou. Lebo skepsa je poznaním, že ľudský svet je v neustálej často až provokujúcej zmene hodnôt. Takéto poznanie je často parodické, ale zároveň aj poetické a ozdravujúce...

Tento román začína tam, kde končí Tisícročná včela - v roku 1918. Sleduje ďalšie osudy pichandovskej rodiny v prvých rokoch Československej republiky. Žijú, milujú, i nenávidia, prechádzajú dejinami s nemými ušami a hluchými očami...

Jarošovho Trojúsmevového miláčika možno označiť za autobiografickú prózu. Osudy hlavnej postavy Maraka sa v mnohom podobajú životným osudom autora. Aj Marako sa narodil v Hybiach a vyrastal medzi liptovským ľudom. Tu, v tomto prostredí hľadá a nachádza životné istoty ako dospelý človek. Môžeme sa s recenzentom Jarošovho Pýru pýtať, „či Peter Jaroš zostal tým Jarošom, ako sa predstavil vo svojich posledných prózach (Návrat so sochou, Krvaviny, Až dobehneš psa), a po druhé, či autor priniesol do inventára individuálneho prieniku v rozmedzí vlastnej tvorby nejaký nový prvok súvisiaci tak bytostne s jeho vývinovým experimentovaním“. Odpoveď na tieto otázky dáva sám Trojúsmevový miláčik, v ktorom sa prozaik Peter Jaroš snaží o široký záber skutočnosti a o verné vykreslenie charakteru mladého človeka.

Peter Jaroš je tvorca štylisticky variabilných próz vychádzajúcich z moderného chápania realizmu, pretváraného vplyvmi viacerých estetických tendencií. V novele Až dobehneš sa výraznejšie objavujú realistické prvky.

Výber poviedok z predchádzajúcich autorových kníh Menuet (1967), Návrat so sochou (1969), Krvaviny (1970), Pradeno (1974), Telo v herbári (1979), Parádny výlet (1982) a z ďalších, nepublikovaných textov. Zostavil a doslov napísal Martin Kasarda.

Vnútorný život hrdinov sa autor usiluje zachytiť kombináciou spomínania, snov a predstavivosti. Jaroš rozvrhol svoj román do šiestich kapitol, v ktorých striedavo uvažujú a spomínajú muž a žena. Ide v ňom o manželskú a spoločenskú drámu ľudí, ktorí sa vzájomne spoznávajú, spolu prežívajú radosti i rozličné prekážky, a keď sa už zdá, že by mohli nájsť k sebe cestu, prichádza pohroma: Marka zatknú a uväznia a Natáliu spoločensky izolujú. Marek je v podozrení, že pomáhal bratovi pri zavraždení straníckeho funkcionára. Jeho uväznenie má tragické následky pre nich obidvoch. V čase odlúčenia sa u nich prejavuje vzájomné odcudzenie, osamelosť a duševný rozklad.

Orechy sú výberom z autorovej poviedkovej tvorby, zahrňujúcim predovšetkým prózy s dedinskou tématikou. V tejto oblasti urobil Jaroš vari najmarkantnejší krok dopredu v porovnaní s doterajšou slovenskou dedinskou literatúrou a rozbitím tradičných predstáv a postupov vytvára kvalitatívne nový prozaický tvar.

Výber poviedok je zhusteným obrazom Jarošových prozaických postupov, charakterizovaných na jednej strane prozatérskou zručnosťou, jazykovou zaujímavosťou (a niekedy aj odvážnosťou), a na druhej strane bizarnosťou, grotesknou tajuplnosťou, a najmä prudkou životnosťou, svedčiacou o skutočne básnickom realizme Petra Jaroša.

Výber poviedok od slovenských autorov a autoriek zameraný na ženu v slovenskej, dobovej spoločnosti.

Radosť z tvorenia a plodenia a potreba, nutkanie i chuť tvoriť a plodiť, sú iste jedným zo základných prejavov života. Nimi sa život zachováva a zveľaďuje. Je v nich neopísateľná radosť a čosi, čo len ťažko nazvať veselosťou, smiechom, či groteskou. Život je veselý už len preto, že je.Zachovávať ho, udržovať, rozmnožovať, či podávať o ňom správu, všetko to spôsobuje radosť. Pri písaní mám často sám podobný pocit a snažím sa ho votkať aj do písaných textov - povedal Peter Jaroš na úvod knihy.

Po rozsiahlych románových skladbách Tisícročná včela a Nemé ucho, hluché oko z nedávnej histórie slovenského etnika prichádza Peter Jaroš k čitateľovi s románom, ktorý osobitým spôsobom reflektuje našu súčasnosť. Kompozičná mozaikovitosť a tematická mnohoznačnosť románu Lásky hmat slúži autorovi na to, aby zobrazil dôležité aspekty života človeka druhej polovice 20. storočia, súvislosti medzi historickým povedomím jednotlivca, osudmi národa, ku ktorému prináleží, až po vedomie zodpovednosti za celosvetové dianie. Prostredníctvom hlavného hrdinu - scenáristu a dramaturga Kitárnom - sa zoznámime s filmárskou i spisovateľskou obcou na Slovensku, ale aj s drobnými intelektuálmi, radovými občanmi dnešného mesta i dediny, ktorí si kriticky uvedomujú sivosť životného štýlu, pracovné aj rodinné problémy, no usilujú sa aj o ich prekonanie a o ľudské porozumenie. Jaroš v intenciách svojich najlepších próz britko usvedčuje podoby súčasného malomeštiactva, hrabivosť, byrokraciu, formalizmus a vnútornú devastáciu človeka. Vzrušujúca a prekvapujúca symbolika osudu hlavného hrdinu pritom dokladá vieru autora v zmysluplnosť ľudskej angažovanosti smerujúcej k zachovaniu ľudskej civilizácie na Zemi.

Zápisky, rozhovory, spomienky, ankety, úvahy, reportáže, poznámky slovenského prozaika Petra Jaroša.

Kniha nášho významného prozaika obsahuje viacero poviedok, čŕt a zamyslení o človeku a jeho osude.

Peter Jaroš vo svojej novej knižke ponúka čitateľovi vyše dvadsať nových poviedok napísaných brilantne, ktoré sa čítajú jedným dychom. Aj v tejto knižke poviedok sa spisovateľ snaží odpovedať si na otázku, aký zmysel má literatúra či umenie vôbec..."Keby bol svet jasný, neexistovalo by umenie", napísal spisovateľ A.Camus. V centre Jarošovej pozornosti sú ľudia a ich osudy...Osudy často nevšedné, bizarné, niekedy s prekvapujúcou pointou. A nechýba široké rozprávačské gesto, šťavnatý humor, tajomno a žeravá magma jeho epického vulkánu.