Etela Farkašová Books

Etela Farkasova - słowacka pisarka, poetka, filozofka i wykładowczyni uniwersytecka jest laureatką wielu prestiżowych nagród w swoim kraju. Znana polskim czytelnikom z takich książek jak Fragmenty z nieczęstą tęsknotą za spójnością czy Scenariusz, oddaje do ich rąk nową prozę Uratowanie świata według G. Paniczny strach o zanik życia powoduje, że tytułowa bohaterka G. przygotowuje mega projekt na uratowanie świata. Zaczyna od przeniesienia troski o jego kondycję na grunt prywatny, a to za sprawą osobistej, całkowitej rezygnacji z wszelkiej aktywności w społeczeństwie. Studia, praca, związek, a nawet leczenie specjalistyczne według niej wpływają na zachwianie równowagi na wszystkich płaszczyznach. Ba, posuwa się dużo dalej. Wprowadza bowiem drobiazgowy reżim porządkowy, zakupowy i żywieniowy w rodzinnym domu, czyli proces porządkowania stylu życia od człowieka. Tym nieświadomie wręcz terroryzuje oddaną sobie matkę, podporządkowaną, mimo krótko trwającym sprzeciwom, wszelkim jej poleceniom. Matka doskonale zdaje sobie sprawę, że dotknięte nadwrażliwością jednostki o wiele intensywniej niż zdrowe reagują na bodźce zewnętrze, a co za tym idzie zamykają się przed realnym (według nich zepsutym, będącym u progu zagłady) światem i uciekają w swój wyimaginowany, nieosiągalny, wręcz wyidealizowany. Wie, że jej córka do takich należy. Zmęczona samotnym życiem po stracie męża i chorobą córki, która poszukuje ekstremalnych rozwiązań dla istnienia wymarzonego świata, ustępuje. Czy nie jest jednak za późno na uratowanie świata, który według G. chyli się ku upadkowi, a w którym trwamy bezwolnie, choć nie tacy znowu bezwolni?

Etela Farkašová kehrt in ihrem neuesten Essay zum Phänomen der Stille und des Leiserwerdens sowie der Langsamkeit und Entschleunigung als partielle Kriterien zur Neubeurteilung der Lebensweise in einer lärmerfüllten, hektischen Nonstop-Gesellschaft zurück. Der Titel deutet an, dass es die Absicht der Autorin ist, die Vorstellungen über die Richtigkeit des gegenwärtigen Entwicklungstrends unserer Zivilisation, die vom Prinzip eines grenzenlosen Wachstums getragen wird, zu hinterfragen. Das emotionale Engagement, mit der die Autorin die genannten Themen behandelt, überschneidet sich mit der rationalen Argumentation, durch die sich auch die übrigen Essays der Farkašová auszeichnen. Die Schriftstellerin stützt sich in ihren Betrachtungen auf die Ideen vieler herausragender Persönlichkeiten aus Philosophie, Literatur und anderen speziellen Wissensgebieten.

Na počiatku bol osobný zážitok. Istý čas - ešte vo svojej mladosti - som mala možnosti zblízka a v každodennom živote pozorovať podobne duševne postihnuté dieťa, vlastne už mladého človeka. Zaujalo ma v súvislosti s ním viacero kontrastov: na jednej strane priezračnosť, naivita v myslení a správaní, neschopnosť racionálne prenikať do zložitejších problémov, na druhej strane veľká citlivosť, samozrejme, viazaná na najbližšie okolie, predovšetkým na matku, no aj na ľudí, ktorí boli ochotní komunikovať s touto bytosťou, načúvať jej neprestajnému džavotu; a takisto obrovská empatia, schopnosť vcítiť sa, povedzme, do sveta domácej korytnačky či vtáčikov v klietke, veľká zodpovednosť za ne. Za bezprostrednou empíriou prichádzali úvahy, zaujímalo ma, ako asi vnímajú svet ľudia s narušeným psychickým ustrojením;...

Etela Farkašová, ktorá patrí medzi prominentné slovenské autorky, nadväzuje v Priestoroch na staršie texty a zo životnými skúsenosťami ovplyvnenej novej perspektívy rozvíja svoje charakteristické témy ako žitý ľudský čas, jeho kontinuita a diskontinuita, pamäť a rozpamätúvanie, proces osobného seba utváraniam stávania sebou(kľúčový pojem), takisto téma domova ako priestoru, ktorý bol spätý najmä s ranými rokmi autorkinho života. Farkašová literárnou tvorbou spravidla reaguje na aktuálne dobové problémy, v širšom historicko-sociálnom kontexte fragmentárnym spôsobom reflektuje čas svojho detstva. Pritom pátra po stopách, ktoré na jej seba formovaní zanechal konkrétny priestor a čas, konkrétni ľudia ich príbehy... Čo alebo kto určuje naše identity a ich podoby, aj tak by mohla znieť otázka, ktorá predznamenáva pomyselné motto esejistickými prvkami pretkanej prózy. Autorka môže čitateľov inšpirovať k spomienkovému návratu k vlastnému detstvu a k hľadaniu stôp v ich príbehu...

Osem rôznorodých poviedok napísaných pokojným, hĺbavým štýlom, nazerajúcim pod povrch vecí, nafukujúcim okamih do nekonečnej chvíle, v ktorej vidieť na celý minulý život. Ľudské príbehy Etely Farkašovej sa príjemne čítajú, navíjajú sa na osku akoby požičanej myšlienky, pozastavujú sa pri detailoch, aké si v dnešnej dobe už málokto všíma, avšak rozprávačka ich bytostne pretrpí, zbiera ich, ako korálky ich navlieka na niť vypovedaného. Výsledný zámotok myšlienok v sebe okrem pointy, ktorou býva postupne z pozadia vystupujúca individuálna kríza alebo hlboký životný vnem, prináša i nadhodnotu: Až bytostný súcit, úprimnú snahu dávať svet do poriadku, postáť v chaose a vykročiť na rázcestí tou správnou cestou, životnú skúsenosť, ktorú takouto poviedkovou formou autorka odovzdáva každému vnímavému čitateľovi.

Slovenská filozofka a spisovateľka sa pokúša zvládnuť dlhé a bolestné odchádzanie blízkeho človeka. Jej „správa“ v procese písania košatie a prináša plastický obraz matky a jej života, ako aj dobového a geografického kontextu, v ktorom sa odohrával.

Podjavorinskej balady (Čakanka, Zlatá húska, Karbunkul, Siroty, Gajdoš Filúz, Zlocha z Turej lúky, Vodník, Lesná panna, Utopená, Umrelec a ďalšie) patria medzi klenoty slovenskej básnickej tvorby. Vychádzajú z ľudovej tradície, ale zdôrazňujú najmä všeľudské hodnoty a citové polohy života človeka. Živým jazykom, humorom a iróniou však reagujú i na rozpory sveta.