Etela Farkašová Books

Etela Farkasova, słowacka pisarka, poetka i filozofka, znana polskim czytelnikom z wcześniejszych dzieł, prezentuje nową prozę. W centrum opowieści znajduje się G., która z powodu panicznego strachu o zanik życia postanawia zrealizować mega projekt mający na celu uratowanie świata. Zaczyna od całkowitej rezygnacji z aktywności społecznej, przekładając troskę o kondycję świata na grunt prywatny. W jej przekonaniu studia, praca, związek, a nawet leczenie wpływają na zachwianie równowagi. Wprowadza rygorystyczny reżim porządkowy w rodzinnym domu, co staje się źródłem terroru dla jej matki, która mimo początkowych oporów podporządkowuje się córce. Matka zdaje sobie sprawę, że nadwrażliwe jednostki intensywniej reagują na bodźce zewnętrzne, zamykając się przed rzeczywistością, którą G. postrzega jako zepsutą i bliską zagłady. Po stracie męża, matka zmęczona samotnym życiem ustępuje córce w jej dążeniu do stworzenia wymarzonego świata. Jednak czy nie jest już za późno na uratowanie świata, który według G. chyli się ku upadkowi, a w którym żyjemy, choć nie tak bezwolnie, jak się wydaje?

Etela Farkašová kehrt in ihrem neuesten Essay zum Phänomen der Stille und des Leiserwerdens sowie der Langsamkeit und Entschleunigung als partielle Kriterien zur Neubeurteilung der Lebensweise in einer lärmerfüllten, hektischen Nonstop-Gesellschaft zurück. Der Titel deutet an, dass es die Absicht der Autorin ist, die Vorstellungen über die Richtigkeit des gegenwärtigen Entwicklungstrends unserer Zivilisation, die vom Prinzip eines grenzenlosen Wachstums getragen wird, zu hinterfragen. Das emotionale Engagement, mit der die Autorin die genannten Themen behandelt, überschneidet sich mit der rationalen Argumentation, durch die sich auch die übrigen Essays der Farkašová auszeichnen. Die Schriftstellerin stützt sich in ihren Betrachtungen auf die Ideen vieler herausragender Persönlichkeiten aus Philosophie, Literatur und anderen speziellen Wissensgebieten.

Na počiatku bol osobný zážitok. Istý čas - ešte vo svojej mladosti - som mala možnosti zblízka a v každodennom živote pozorovať podobne duševne postihnuté dieťa, vlastne už mladého človeka. Zaujalo ma v súvislosti s ním viacero kontrastov: na jednej strane priezračnosť, naivita v myslení a správaní, neschopnosť racionálne prenikať do zložitejších problémov, na druhej strane veľká citlivosť, samozrejme, viazaná na najbližšie okolie, predovšetkým na matku, no aj na ľudí, ktorí boli ochotní komunikovať s touto bytosťou, načúvať jej neprestajnému džavotu; a takisto obrovská empatia, schopnosť vcítiť sa, povedzme, do sveta domácej korytnačky či vtáčikov v klietke, veľká zodpovednosť za ne. Za bezprostrednou empíriou prichádzali úvahy, zaujímalo ma, ako asi vnímajú svet ľudia s narušeným psychickým ustrojením;...

Filozofka, esejistka, prozaička sa zamýšľa nad situáciou moderného človeka prostredníctvom konkrétnych zmyslových vnemov. Na osiach vychýlenej rovnováhy protikladov zvuk-ticho; rýchlosť-pomalosť ukazuje ohrozenie podstaty človeka ako individuálne mysliacej a cítiacej osobnosti. Úzkosť z vnútornej vyprázdnenosti vo svete plnom vecí a problémov k čitateľom prichádza v dokonale zvládutom, hektickosťou nepokoja presýtenom štýle. Farkašovej najnovšie eseje skôr než zamyslenie prezentujú atmosféru, v ktorej sa potenciálny tvorca nie je schopný sústrediť, pretože je neprestajne vytŕhaný a nesený okolnosťami do povrchného inam. Hoci v textoch prevládajú pocity strachu a nostalgie, svojou kultivovanosťou a emočným nábojom svedčia o možnosti vyvzdorovať si priestor dôkladnejšieho vnímania a prežívania.

Etela Farkašová, ktorá patrí medzi prominentné slovenské autorky, nadväzuje v Priestoroch na staršie texty a zo životnými skúsenosťami ovplyvnenej novej perspektívy rozvíja svoje charakteristické témy ako žitý ľudský čas, jeho kontinuita a diskontinuita, pamäť a rozpamätúvanie, proces osobného seba utváraniam stávania sebou(kľúčový pojem), takisto téma domova ako priestoru, ktorý bol spätý najmä s ranými rokmi autorkinho života. Farkašová literárnou tvorbou spravidla reaguje na aktuálne dobové problémy, v širšom historicko-sociálnom kontexte fragmentárnym spôsobom reflektuje čas svojho detstva. Pritom pátra po stopách, ktoré na jej seba formovaní zanechal konkrétny priestor a čas, konkrétni ľudia ich príbehy... Čo alebo kto určuje naše identity a ich podoby, aj tak by mohla znieť otázka, ktorá predznamenáva pomyselné motto esejistickými prvkami pretkanej prózy. Autorka môže čitateľov inšpirovať k spomienkovému návratu k vlastnému detstvu a k hľadaniu stôp v ich príbehu...

Osem rôznorodých poviedok napísaných pokojným, hĺbavým štýlom, nazerajúcim pod povrch vecí, nafukujúcim okamih do nekonečnej chvíle, v ktorej vidieť na celý minulý život. Ľudské príbehy Etely Farkašovej sa príjemne čítajú, navíjajú sa na osku akoby požičanej myšlienky, pozastavujú sa pri detailoch, aké si v dnešnej dobe už málokto všíma, avšak rozprávačka ich bytostne pretrpí, zbiera ich, ako korálky ich navlieka na niť vypovedaného. Výsledný zámotok myšlienok v sebe okrem pointy, ktorou býva postupne z pozadia vystupujúca individuálna kríza alebo hlboký životný vnem, prináša i nadhodnotu: Až bytostný súcit, úprimnú snahu dávať svet do poriadku, postáť v chaose a vykročiť na rázcestí tou správnou cestou, životnú skúsenosť, ktorú takouto poviedkovou formou autorka odovzdáva každému vnímavému čitateľovi.

Slovenská filozofka a spisovateľka sa pokúša zvládnuť dlhé a bolestné odchádzanie blízkeho človeka. Jej „správa“ v procese písania košatie a prináša plastický obraz matky a jej života, ako aj dobového a geografického kontextu, v ktorom sa odohrával.

Podjavorinskej balady (Čakanka, Zlatá húska, Karbunkul, Siroty, Gajdoš Filúz, Zlocha z Turej lúky, Vodník, Lesná panna, Utopená, Umrelec a ďalšie) patria medzi klenoty slovenskej básnickej tvorby. Vychádzajú z ľudovej tradície, ale zdôrazňujú najmä všeľudské hodnoty a citové polohy života človeka. Živým jazykom, humorom a iróniou však reagujú i na rozpory sveta.

Etela Farkašová sa v novej esejistickej knihe vracia k fenoménom ticha/stíšenia a pomalosti/spomalenia ako k parciálnym kritériám na prehodnocovanie spôsobu života v zahlučnenej, hektickej nonstop spoločnosti. Názov knihy naznačuje, že autorkiným zámerom je spochybňovať predstavy o správnosti súčasného civilizačného smerovania založeného na princípe nekonečného rastu. Emocionálna zaujatosť, s akou autorka pristupuje k daným témam, sa prelína s racionálnou argumentáciou, čím sa vyznačujú aj ostatné Farkašovej eseje. Spisovateľka sa v svojich reflexiách opiera o myšlienky viacerých domácich i svetových osobností filozofie, špeciálnych vied i literatúry.

Zväzok obsahuje dve knihy: román Scenár (2018), s ktorým sa autorka stala laureátkou ceny Anasoft litera (udeľuje ju odborná porota za literárne najhodnotnejšie prozaické dielo roka), a súbor esejí Uvidieť hudbu a iné eseje (2003). Knižky vznikali v časovom odstupe pätnástich rokov a líšia sa žánrom i rozsahom, no majú niekoľko spájajúcich momentov: predovšetkým je to motív hudby, ďalším sú reflexie o vzťahu literatúry a reality či autorského (prekladateľského) subjektu k textu, a takisto o význame hudby, literatúry (umenia) v ľudskom prežívaní. Tretím, no nie menej významným spojivom je výtvarné sprevádzanie nového zväzku, ako aj oboch jeho pôvodných častí prácami Květy Fulierovej, ktorá ilustrovala doteraz viac ako dvadsať kníh Etely Farkašovej. Napokon je to osobitý štýl autorky, v ktorom sa literatúra a filozofia vzájomne dopĺňajú. Dvojkniha, ktorá vychádza v novej grafickej úprave, ponúka možnosť spoznávať obe tieto dimenzie Farkašovej textov.

Farkašová v novej rozsiahlejšej próze Scenár rozvíja témy prítomné v jej predchádzajúcej tvorbe,do istej miery sa vracia aj k typom postáv,ktoré sú pre ňu príznačné.Tentoraz je to manželský pár,umelecká prekladateľka a prírodovedec,stretávame sa s nimi v čase,ked´prechádzajú procesom vyrovnávania sa z vlastným starnutím.Autorka tematizuje starobu/starnutie nielen ako individuálny psychický problém ....

Kniha literárnych a osobnostných profilov spisovateliek združených v Klube slovenských prozaičiek Femina je svedectvom o živote a diele autoriek, ktoré prezentujú tzv. ženskú literatúru a významným spôsobom spoluutvárajú slovenskú literárnu scénu. Dielo určené širokej čitateľskej verejnosti vrátane knižníc a stredných či je obohatené množstvom fotodokumentov z osobného, ale aj literárneho života autoriek.

Etela Farkašová (filozofka, spisovateľka) doteraz vydala viac ako dve desiatky kníh, jej texty boli preložené do viacerých jazykov, je v domácich i zahraničných antológiách. Farkašová každou novou knihou čoraz väčšmi nachádza nielen svoju osobnú „tvár“, ale aj literárnu polohu, ktorá umožňuje vyniknúť jej štýlovým vlastnostiam, tematickému záberu determinovanému profesiou i životom autorky, jej tvorivým aj intelektuálnym záujmom. Na margo jej ostatnej knihy Na rube plátna, pozostávajúcej zo siedmich poviedok, spisovateľ Anton Hykisch napísal: „(Autorkine slová) skúmajú priestor okolo seba, aby nakoniec poviedka dospela do konca jednoduchou záverečnou vetou. Farkašová je naozajstnou majsterkou v rafinovanom dobýjaní neznámeho terénu ľudskej duše...“ A literárny kritik Derek Rebro konštatuje:„.. písanie ako tkanie a zamotávanie utkaného vytvára napätie s jednou z ústredných tém Farkašovej písania. Tou je (zdanlivo protikladná) modernistická viera, resp. túžba po celistvosti, autentickosti, chvíľami dokonca hodnotovej hierarchizácii – nie však v zmysle nadraďovania (sa). Naopak, pre ,hrdinku‛ je dôležitá vzťahovosť, súcitenie, začlenenie individualít do komunity...“

Dve prózy zahrnuté do knižky Nedeľné fotografie vypovedajú o krajných póloch ľudského života, o detstve a o starobe. Novela Priateľstvá padajúceho lístia podáva citovo podfarbený príbeh, ktorý sa odohráva v domove dôchodcov. Hlavná protagonistka Agáta sa po príchode do domova postupne zoznamuje s mnohými zaujímavými osudmi, nachádza nové priateľstvá - i lásku. Próza Priečny rez týmto priestorom je literárnou rekonštrukciou prvého obdobia života. V reflektívnej próze dominujú spomienky na dom rozprávačkinho detstva, na priestor zaplnený ľuďmi, vecami, udalosťami, všetkým, čo malo vplyv na jej vývin, čo ju formovalo. Pre obe prózy je príznačná filozofická reflexia ľudského času, jeho plynutia a nezvratnosti. Zastaviť ho možno iba ak na fotografiách, v danom prípade: nedeľných.

Etela Farkašová je oceňovaná slovenská autorka, jejíž dílo začínají čeští čtenáři teprve objevovat. Vlastní příběh, tedy osud hlavní hrdinky Miriam, není nijak výjimečný, nevybočuje ze statistiky podobně zasažených osudů, formovaných krutou dobou druhé poloviny dvacátého století a překotnou dobou prvního desetiletí věku jednadvacátého. Autorka hrdinku představuje s velkým porozuměním, s hlubokým ponorem do její psychiky, ale způsobem, který protagonistku násilně neobnažuje. Je tu mučivě zachycena druhá světová válka, nelidskost koncentračních táborů, pokřivování charakterů, ztráta jistot, ztráta důvěry, povýšení zla a lži nad dobro a pravdu. Základní obecné principy jsou v rozkladu. Je nepřehlédnutelné, že autorka v sobě nezapře filozofku. Kniha je nekompromisním obrazem současnosti, je to příběh neokázalé síly uprostřed slabosti a nicotnosti. Román Hodiny lietania získal Prémii Literárního fondu za rok 2019 v kategorii próza. Do českého jazyka přeložila Milena Fucimanová. Vnitřní zápas hlavní hrdinky velmi výstižně vyjadřují ilustrace Květoslavy Fulierové: stylizované oblouky temné bolesti a zároveň nezničitelná naděje jako rozpjatá křídla: grafické zachycení Miriamina vnitřního hlasu.

Etela Farkašová, ktorá sa stala za predchádzajúci román Scenár laureátkou prestížnej súťaže Anasoft litera 2018, získala zaň Krištáľové krídlo a ďalšie významné ocenenia, prichádza s novou prózou Hodiny lietania. Autorka na pozadí príbehu extrémne senzitívnej výtvarníčky Miriam, ktorá sa po desaťročiach prežitých v zámorí vracia do rodnej Bratislavy, rozvíja niekoľko závažných tém, napríklad utváranie osobnej identity, hľadanie cesty z osamelosti, ďalej je to téma viny a odpustenia či narušených medzigeneračných vzťahov, ale pozornosť venuje aj tomu, ako sa hrôzy vojny vpisujú do osudov ďalších generácií a neraz ich tragicky predznamenávajú. Ako to už u tejto autorky býva, súčasťou dejových línií sú filozofické reflexie existenciálnych otázok, pred ktoré je postavená jej protagonistka. Nový román Etely Farkašovej je originálne koncipovanou viacvrstvovou prózou, ktorá osloví nielen aktuálnymi, no zároveň nadčasovými témami, ale aj kvalitou ich umeleckého stvárnenia.

Chorobne senzitívne, až z „normálu“ vychýlené bytosti môžu niekedy zachytávať poruchy či kazy sveta oveľa intenzívnejšie ako ostatní ľudia a ich reakcie môžu byť extrémne. Strach a starosť o svet v nich potom prevláda nad inými emóciami, to je aj prípad protagonistky G., ktorú obavy o budúcnosť sveta vedú k úsiliu urobiť niečo pre jeho záchranu. O stratégiách, aké táto rozporuplná postava pripravuje v rámci svojského megaprojektu, hovorí próza Záchrana sveta podľa G. vychádzajúca po takmer dvoch desaťročiach od prvého vydania v prepracovanej a rozšírenej podobe. Etela Farkašová, ktorá získala za predchádzajúce dva romány Scenár a Hodiny lietania prestížne ocenenia (laureátka súťaže Anasoft litera, Krištáľové krídlo, Cena Ladislava Ťažkého, prémia Literárneho fondu a i.), sa staronovou prózou opäť kriticky vyjadruje k aktuálnym problémom našej civilizácie.

Etela Farkašová, laureátka ceny Anasoft litera 2018 za prozaické dielo Scenár, patrí k vynikajúcim autorkám v celom spektre svojej tvorby. Každá jej kniha je výrazom hlbokej koncentrácie na zvolené témy. V jej textoch cítiť pevné filozofické a vzdelanostnézázemie, ale i silu imaginácie a ľudského citu. V týchto súradniciach prichádza aj s novou zbierkou básní S predtuchou svetliny (v názve je odkaz na Heideggera, v ktorého koncepcii je „svetlina“ miesto, štrbinka, kde prehovára bytie). Autorka nástojčivo hľadá odpoveď na – v ľudskom bytí neustále vibrujúcu – otázku: Kto som? Kto som ja? Tu a teraz, ale zároveň cez traverz času, svojej vlastnej existencie, cez premeny mysle, tela, sveta okolo... Chce sa dopátrať niečoho esenciálneho, pričom jej druhé „ja“, druhé „dvojča“ – filozofka, v tomto prístupe k svetu dostáva veľký priestor. V básňach silne rezonuje jej filozofické poznanie cez prizmu energie vlastného citu a literárneho poznania. Reflektovaným teritóriom v poézii E. Farkašovej je príroda. Tá je u nej a pre ňu onou strelkou kompasu, ktorý pomáha nájsť stratený balans, nájsť silu k ďalšej existencii. Osobitým celkom zbierky je kapitola O písaní / nepísaní. V nej sa autorka prezentuje vo svojom silnom žánri – esejistike. Opiera sa o citácie svetových i našich autorov. Témou je písanie ako také, akýsi „príbeh“ písania, či ako píše sama autorka: je to túžba lepšie rozumieť samej sebe i možnosť hlbšie žiť.

Etela Farkašová v novej poviedkovej knihe zostáva verná svojej doterajšej tematike i tvárnym postupom. Nočné jazvy sú prevažne vnútornými monológmi súčasnej ženy v kritických životných situáciach, v chorobe, vo chvíľach porážok, pochybností o sebe i svete. Autorka necháva svoje hrdinky vmučivej sebaanalýze nachádzať pravdu o vlastnom živote, o jeho utajených zákrutách i zložitých vzťahoch k iným ľuďom, blízkym i vzdialeným. Nikdy to však nie je samoúčelné prehrabávanie sa v ľudskom súkromí, trýznivé sebapoznávanie hrdiniek vyúsťuje do duchovného očistenia a popri všetkom smútku i tragike aj do novej, utrpením vykúpenej viery v hodnoty ľudského sveta. Cesta k životnému kladu je pre Farkašovej postavy neľahká, o to však presvedčivejšia s pôsobivejšia. Čitateľ tu nájde veľa podnetov na zamyslenie o vnútornej tvári súčasného človeka, o možnostiach zdokonaľovania jeho mravnej podoby i kvality vzťahov medzi ľuďmi. (záložka knihy)

Etela Farkašová vo svojej próze skúma vzťah dcéry k matke, resp. matky k dcére. Fascinujúcou mikrokresbou odkrýva netušené rozmery vzťahu pokladaného spravidla za bezproblémový. Listy (matke) sprítomňujú veľmi aktuálnu tému hlbokej opustenosti vo vzťahu s (biologicky) najbližším človekom a večnú túžbu po niekom, „kto by mi mohol dobre rozumieť, a predsa by som to nebola ja“.

Kniha přináší pět příběhů žen, jejichž spokojené životy náhle zasahuje krize v různých podobách. Jádrem je novela Hany Pražákové Divné dny, známé autorky knih pro děti a dívky, která po roce 2000 zaujala memoárovou prózou o věznění svého otce. Divné dny byly napsány v roce 1992 a dosud nevyšly, protože byly příliš krátké na samostatnou publikaci. Redaktorka Markéta Hejkalová, dcera Pražákové, oslovila další spisovatelky, jejichž díla se zaměřují na ženské postavy a naději. Kniha obsahuje příběhy Etely Farkašové, Věry Noskové, Markéty Hejkalové a Evy Tvrdé. Pražáková ve své titulní novele píše o nevěře, která hrozí rozbitím šťastné rodiny, s pochopením a humorem. Farkašová v novele Na rubu plátna zkoumá rodinné dědictví ovlivňující mladý pár, přičemž zachovává tragickou hloubku i naději. Nosková ve své humorné novele Něco se musí stát líčí složitý vztah matky a dcery. Hejkalová v Jednoho dne zkoumá lásku, která nemůže přežít v každodenním světě, zatímco Tvrdá v Slunce a piškoty popisuje, jak anonymní dopisy naruší život spokojené ženy.

,,Významná prozaička, esejistka, poetka a filozofka Etela Farkašová (1943), nositeľka prestížnych ocenení ( napr.Anasoft, Krištáľové krídlo), ktorá vstupovala do literatúry pred viac ako štyrmi desaťročiami poviedkovými textami a medzičasom sa venovala novele, eseji, románu aj poézii, sa v staronových textoch vracia k svojmu pôvodnému žánru – poviedke, tá je tu v porovnaní s pôvodnými podobami vo väčšej miere pretkaná filozofickými reflexiami. Sujetové línie poviedok v tomto výbere sú rozličné, v pozadí však nachádzame spoločné východisko pre rozvíjanie epických oblúkov, a tým je ženský pohľad na svet a skúsenosť ženského subjektu v ňom. Je to pohľad modernej ženy, intelektuálky, umelkyne, ktorá vníma znásobené ohrozeniami integrity súčasného človeka i jeho medziľudských vzťahov a reaguje na ne. V textoch cítime prítomnosť autobiografického (autofiktívneho) subjektu, nechýba im silný emociálny náboj ani určitá miera lyrickosti.“.

Prozaická kniha Etely Farkašovej s výraznými autobiografickými prvkami je prestrihávaným príbehom minulosti a prítomnosti spracovaným v dvoch rovinách. Nejde pritom len o dva časovo posunuté deje, ale i o dva tvorivé prístupy späté fenoménom pamäti v individuálnom i celospoločenskom ponímaní. V prvej línii sa rozvíja životný príbeh zviazaný niťou spomienok od tých najranejších, ktorým doba pripravila vojnové kulisy, cez spomienky na prvé osobnostné odreniny, k osamostatňovaniu, k vlastným objavom slova, ako spôsobu zachytenia myšlienky, s napätím 50-tych rokov v pozadí. Túto rovinu autorka podáva dynamickým, precíteným, čítavým štýlom. Druhú líniu tvoria zrelé hlboké esejistické zamyslenia nad skladaním vlastného mozaikovitého obrazu prostredníctvom spomienok, popretkávané filozofickými myšlienkami osobností. Príbeh hľadania seba samého, prehmatávanie pamäti a popritom skúmanie fenoménu pamäti je pútavým impulzom poznávania a sebareflexného zamýšľania sa pre čitateľov vyhľadávajúcich hlbší ponor do ľudského vnútra a celkových súvislostí.

Štvrtý zväzok edície je venovaný zaujímavému experimentu autorky, známej skôr prozaickými a odbornými textami. Jej poézia má filozofickú zrelosť a formálnu ľahkosť. Je príťažlivá v mnohých aspektoch citlivý a presný výber slov poteší ucho a ulahodí duši, čitateľ má možnosť vlastného domyslenia naznačenej témy, jemná stavba nesie vážne významy. Komorná interpretácia v podaní Jany Oľhovej rozširuje dimenzie vnímania.

Literárne a vedecké dielo filozofky, esejistky, spisovateľky a nakoniec i poetky Etely Farkašovej už dostatočne presvedčilo o svojich kvalitách, čo okrem iného dokazuje aj množstvom literárnych ocenení (naposledy, ako finalistka súťaže Anasoft Litera). Táto autorka z neuveriteľnou ľahkosťou, zvláda úskalia viacerých literárnych žánrov i textov na ich pomedzí. I v najnovšom diele Fragmenty/s občasnou túžbou po celistvosti, prináša čitateľom jemné, ale hlboké reflexie, zamyslenia, momentky zvládnuté s obrovskou literárnou akríbiou, ktoré iste potešia nielen náročnú čitateľskú verejnosť, ale aj literárnu vedu a kritiku. Žánrová pestrosť jej tvorby svedčí o skutočnosti, že sa jedná o nesmierne talentovanú autorku, ktorá bez pochýb patrí do prvej literárnej ligy na Slovensku. S ohľadom na uvedené, je vysoký predpoklad, že vydanie jej knihy bude znamenať významný edičný počin a slovenská literatúra sa rozšíri o dielo najvyššej literárnej hodnoty.

Monografická práca od známej slovenskej filozofky a literátky Etely Farkašovej je dlho očakávaným začiatkom radu kníh, ktoré by mali priniesť poznatky schopné narušiť zaužívanú predstavu filozofického kánonu tak, ako sa doteraz predkladá študentom stredných a vysokých škôl. Práca je rozdelená do troch častí. V prvej časti sa autorka venuje príčinám, ktoré viedli k tomu, že ženy - filozofky sú doteraz z veľkej časti neznáme. V druhej časti sa podrobnejšie zaoberá životom a dielom Mary Wollstonecraft. V tretej časti veľký priestor zaslúžene venuje Virginii Woolf. Farkašovej text je aktuálny, kultivovane napísaný, filozoficky erudovaný a inšpiratívny.

E.Farkašová je zapísaná v čitateľskej verejnosti svojím osobitým esejistickým štýlom s pridanou hodnotou,ktorá knihu od knihy kreuje.Tentoraz si vo svojich filozofických esejach Paralely a prieniky zobrala na mušku vzťah filozofie a umenia.Zaoberá sa problematikou v širokom zábere až do extrémov vzťahu filozofie a literárneho umenia....

Filozofujúce eseje o hudbe a umeleckom videní. Eseje Etely Farkašovej podnecujú k vlastným úvahám, vlastným interpretáciám. Sú výzvou pre náš intelekt – výzvou, akých je v súčasnej slovenskej literatúre čoraz menej.

Kniha je prešpikovaná citátmi,z ktorých sa odráža,na ktorých buduje a tvorí nové dielo.Autorka si všíma osobnostný vývoj,individuálne vnímanie a prežívanie.Svojím emotívno-faktografickým prístupom preniká do duše čitateľa,ktorý pociťuje rezonanciu,blízkosť témy.Tvorba Etely Farkašovej je hodnotným príspevkom v oblasti esejistickej tvorby....