Magický príbeh o osudovej láske, bolesti, nenávisti, ale aj o nádeji, snoch a zázrakoch. Dve srdcia, ktorých tlkot utíchol, no predsa zostali živé. „Myslím, že nadišiel čas, aby som ti povedal pravdu. Ja… chcem ti povedať, že… Možno sa tým medzi nami všetko zmení, ale viac už pred tebou nechcem nič tajiť.” Hľadiac do jeho nádherných očí, čakala som na ďalšie slová, ktoré neprichádzali. Pieseň náhle doznela a nastalo ticho, nepríjemné ako prichádzajúca zima. Chcela som mu povedať, že nič by nedokázalo zmeniť to, čo k nemu cítim. Milovala som ho z celého srdca, no moje telo nespolupracovalo. Beznádej a strach ma ovládli. Pohľady všetkých v miestnosti sa presunuli k vstupným dverám, odkiaľ sa ozýval pomalý a ťaživý potlesk. „Nepozeraj sa tam! Aj keby sa dialo čokoľvek, nesmieš sa tam pozrieť!” povedal, bránil mi vo výhľade a prosebne mi hľadel do očí. Čas prestal plynúť… „Čo sa to deje?” Ten, kto nám tlieskal, stál už tesne za ním. Môj milovaný bol ako múr, ktorý nás delil. Zaznel hlboký hlas, ktorý som poznala. Patril jemu… „Bravo, bravo, bravissimo! Pri pohľade na vás som takmer vyronil slzu.” Ten, čo sa nemal vrátiť, bol späť. Smrť neklopala na dvere; prišla rovno k nám…
