Viktor Krupa Book order

Austrália je najmenším a najredšie osídleným kontinentom na svete. Od ostatných svetadielov ju delia tisíce kilometrov. Najbližšie má k ostrovom juhovýchodnej Ázie, konkrétne k Papuy-Novej Guiney. Tento tzv. ostrovný most s juhovýchodnou Áziou hral v dávnej minulosti veľkú úlohu. Práve vďaka nemu osídlili predkovia austrálskych domorodcovtento kontinent pred viac ako 50 tisíc rokmi. Vďaka izolácii od okolitého sveta si austrálski domorodci zachovali po tisíce rokov svoj tradičný spôsob života a tradičnú kultúru. Mnohí vedci považovali austrálskych domorodcov za spoločenstvo, ktoré bolo v čase objavenia Európanmi na najnižšom stupni kultúrneho vývoja na svete. Austrália bola objavená v roku 1602, kedy pristál na západnom pobreží Yorkského polostrova holandský kapitán Wilhelm Janszoon. Prvú kolóniu tu však založili Angličania v roku 1788. Bol to začiatok konca pôvodných obyvateľov, ktorí boli postupne vytláčaní so svojich kmeňových území a vyvražďovaní. Tradičná kultúra a náboženstvo upadali. V súčasnosti domorodci zväčša žijú v rezerváciách, vládnych osadách, cirkevných misiách. Tradičná kultúra nenávratne zaniká a hrozí nebezpečenstvo, že zanikne skôr, ako sa ju podarí dôkladne zdokumentovať. Podľa sčítania ľudu z roku 2006 tvoria domorodci vrátane miešancov len 2,5 % celkovej populácie Austrálie. Oceánia, ostrovná krajina ležiaca v Tichom oceáne oddávna pútala pozornosť moreplavcov, dobrodruhov ale aj vedcov pre príťažlivosť miestnych ostrovov ale aj zaujímavú kultúru jej obyvateľov. Širokej verejnosti sú známe najmä Havajské ostrovy či tajomný Veľkonočný ostrov s jeho gigantickými sochami Moai. Tento geografický celok sa delí na tri časti: Polynéziu, Mikronéziu a Melanéziu. Kultúra a náboženské predstavy týchto troch celkov sa vo veľkej miere odlišujú. Rovnako aj ich jazyky. Zjavné príbuznosti nájdeme najmä v rámci jednotlivých celkov. Tak ako iné národy, aj obyvatelia Oceánie utrpeli príchodom Európanov, najmä atraktívne časti Polynézie. Dôsledkom bol rapídny pokles domáceho obyvateľstva, zánik tradičných kultúr a čiastočne aj jazykov. Úlohou tejto publikácie je oboznámiť čitateľa s geografiu, históriou, náboženskými predstavami, duchovnou a materiálnou kultúrou, hudobnými či tanečnými prejavmi týchto pre slovenského čitateľa vzdialených krajín.

Starojaponská kronika Kodžiki (v doslovném překladu Záznamy dávných událostí) je vůbec nejstarším dochovaným dílem japonské prózy. Poprvé byla údajně zveřejněna roku 712, její obsah a snad i její zápis je ale patrně starší. Kronika líčí dějiny Japonska od stvoření světa a japonských ostrovů až po konec vlády císařovny Suiko (r. 628). Je pro ni příznačná snaha o skloubení autochthonní starojaponské mytologie s veškerými tehdy dostupnými historickými záznamy i jejich soudobou interpretací. Jejím smyslem bylo mimo jiné vytvořit či ověřit oficiální genealogii japonské císařské dynastie, která svůj původ odvozovala od bohyně slunce Ama Terasu. Měla také konkurovat čínským historickým análům i čínskému politickému vlivu, stejně jako šířícímu se buddhismu. Japonci pokládají nejstarší dochovaný rukopis kroniky Kodžiki za svůj národní poklad, jedná se však bezesporu i o jedno ze vzácných děl literatury světové. Kronika představuje jedinečný pramen pro poznání starojaponské mytologie, náboženských zvyklostí, způsobu života předbuddhistické společnosti a je samozřejmě rovněž nepostradatelným materiálem pro rekonstrukci skutečných raných japonských dějin. Mimoto v ní však nalezneme celou řadu starojaponských básní, patrně plodů staré ústní tradice.

Predkladaný druhý diel učebnice "Moderná spisovná arabčina 2" je druhým, doplneným a prepracovaným vydaním. Organicky nadväzuje na prvý diel a uzatvára sa tým dvojdielna práca, ktorá môže byť použitá tak pri intenzívnom ako aj tradičnom spôsobe výučby, nielen pre štúdium na vysokej škole, ale aj pre štúdium v účelových kurzoch. Základným cieľom je rozvinúť jazykové zručnosti adepta arabčiny po 2 líniách: aktívne - dôkladným zvládnutím komunikatívnej stránky, a pasívne - spoľahlivým orientovaním sa v publicistickom ako aj literárnom štýle spisovnej arabčiny.

Širokospektrálna, výstižná a aktuálna charakteristika jednotlivých kultúrno-civilizačných regiónov Ázie, Oceánie a Afriky. Ich historický vývin, folklór, umenie, architektúra, rodina, vplyvy iných kultúr, atď...

How does language work, and how do we learn to speak? Why do languages change over time, and why do they have so many quirks and irregularities? In this book, the profound mysteries of language are explored.

Početný kolektiv autorů-odborníků včetně těch, kteří dlouhodobě působí na zahraničních univerzitách a ústavech, napsal pod vedením redakce Orientálního ústavu AV ČR více než 500 životopisných hesel s obsáhlou bibliografií, počínaje středověkými učenci a konče soudobými specialisty výše uvedených oborů, ať již jde o jazykovědce, historiky, etnografy či literární vědce a překladatele. Slovník však obsahuje i hesla umělců, spisovatelů či cestovatelů, jejichž dílo bylo těmito exotickými oblastmi ovlivněno či naopak zprostředkovávalo kulturní poselství Orientu, Afriky či Latinské Ameriky českému publiku.