Juan Martini is an acclaimed Argentine author whose vast and impactful body of work has established him as a central figure in the nation's literary landscape. His writing is characterized by its depth and power, exploring the complexities of human existence and society. Martini's style is known for its distinct atmosphere and precise language, drawing readers into his thoughtful narratives. His literary contribution lies in his bold approach to narrative forms and his continuous search for new modes of expression.
Die Geschichte spielt in einem räumlich und zeitlich begrenzten Umfeld eines international nicht näher bestimmten Flughafens, wo der Hauptcharakter Juan Minelli seine Zeit mit Warten auf den Abflug seines Flugzeugs verbringt. Er telefoniert, raucht, schaut sich einen Sex-Shop an, schreibt Postkarten und beobachtet die Menschen. Doch diese schläfrige Atmosphäre des Mikrokosmos Flughafens ist nur die Ruhe vor dem Sturm ...
Juan Carlos Martini je novým pozoruhodným zjavom súčasnej juhoamerickej literatúry. Radí sa do prúdu literárnej fantastiky, ale aj popri takých výrazných predchodcoch, akými sú Márquez, Onetti, Borges, ostáva svojbytný a originálny. Narodil sa roku 1944 v Rosariu a dnes žije a tvorí v Barcelone.Geograficky i duchovne však pevne korení v rodnej Argentíne, kde situoval aj jeden zo svojich najnovších románov Nahý život (La vida entera, 1981). V zdanlivo realistickom rámci, v mestečku Encarnación, akejsi mestskej džungli zasvätenej rozkoši a pôžitkom, vegetuje pestrá fauna, prostitútky, hazardní hráči, barové tanečnice, mnohonárodná spoločnosť vydedených, osamotených ľudí. Mozaika ich príbehov, pohybujúcich sa na rozhraní sna a skutočnosti, nadobúda v svojráznom poetickom ovzduší nádych apokalypsy, ktorá je obsiahnutá aj v prorockých vidinách Sestry blúzniacej v horúčkach. Hrdinovia vydaní napospas náhode, nespútaným prírodným živlom a bezuzdnému násiliu mocných sa v príhodnom okamihu pokúsia zvrátiť kolobeh vecí a vzbúria sa. Moc silnejšieho však zavráti ich život do starých koľají, čím Martiniho román v duchu tradícií argentínskej literatúry rozpracúva popri ostatných dualitných motívoch tela a duše, mesta a vidieka aj motív barbarstva a civilizácie a stáva sa zamyslením nad silami ohrozujúcimi ľudskú existenciu a jej budúci zmysel.