Rudolf Jašík Books

'Láska je nesmrteľná.Neumiera.Len ide do hrobu.'V románe Námestie svätej Alžbety tvorí základnú dejovú líniu problematika vnútorného zápasu jednotlivcov s prvými prejavmi neľudského fašizmu. Psychologicky hlboko a umelecky prekrásne zobrazil viaceré typy ľudí s ich strašnou filozofiou rezignácie (Maxi a Samko), ktorou odpovedajú na prvý nápor i rast zúfalého odporu podmieneného osobným nešťastím. Igor, jeden z dvojice mladých ľudí v románe, vymenil po otcovej smrti lavice gymnázia za tvrdú prácu vo vinohrade, priblížil sa dnu spoločnosti, ale nezakotvil v ňom. Doopatroval ťažko chorú matku a práve vtedy, keď sa mu ponúka hrejivé šťastie mladej lásky, ktorá je jediným svetlým bodom v chmúrnom živote chlapca z periférie, vyrve mu ho fašistický prisluhovač. Najvýsostnejšou hodnotou v Jašíkovom básnickom a ľudskom vesmíre, ako konštatuje A. Matuška, je láska. Ľúbostný príbeh Igora a Evy, posvätný spev mladých sŕdc, je hlboko dojímavý, pravdivý a organicky začlenený do románového celkou. Spisovateľ tu podal 'najcelistvejšie svoje krédo o ľudskej duši, jej protikladnosti a šírave'.

Na brehu priezračnej rieky je baladický, sociálny román o osude chudobnejších spoločenských vrstiev a biede kysuckých dedín. Dielo slovenského básnika, publicistu a prozaika Rudolfa Jašíka prvýkrát vyšlo v roku 1956.

Mrtví nezpívají je trilogie slovenského prozaika, básníka a publicisty Rudolfa Jašíka, kterou však už nestihl dokončit. Završení jeho tvorby s tématem protifašistického odboje.

V románe sa striedajú dve dejové línie. V prvej venuje autor pozornosť životu na Slovensku v mestečku Pravno. V druhej, v širokom epickom zábere zobrazil autor osudy vojakov na východnom fronte

Čierne a biele kruhy tvorí päť čarovných noviel z autorových rodných Kysúc, o jedinečnom živote vrchárov, ktorým osud vpísal do sŕdc čistú a veľkú lásku k životu na grapách, preťatých priezračnou riekou Kysucou. Ľudský údel a osud obyvateľov clivokrásneho kraja, to je ústredná témaknihy, naplnenej od začiatku do konca takými otrasnými príbehmi, že ich možno plným právom nazvať malými tragédiami.

Čierne a biele kruhy; Povesť o bielych kameňoch; Mŕtvi nespievajú. Zostavil Imrich Vaško.

Čierne a biele kruhy; Povesť o bielych kameňoch; Mŕtvi nespievajú. Zostavil Imrich Vaško.

Povesť o bielych kameňoch je torzo básnickej novely spisovateľa Rudolfa Jašíka, štúdia človeka, ktorý sa búri proti sociálnej nespravodlivosti a utiahne sa do samoty (vyšlo posmrtne). Jašík najprv napísal iba baladu o starcovi, ktorý znenávidel všetko živé v doline, lebo mu ublížil svet...,tragický príbeh o človeku, čo si chcel brániť svoju ľudskú dôstojnosť protestným útekom od života spoločnosti, a napokon v ňom predsa ľudská dôstojnosť zahynula strašne a neľudsky udupaná. Ale to Jašíkovi nestačilo. Po rokoch, ako rástol jeho talent, príbeh dotváral, dával mu novú podobu a zmysel, domýšľal ho ideove i umelecky.

Na břehu pruzračné řeky je Jašikovou prvotinou. Odehrává se na horních Kysucích v předmnichovské republice v letech nejtěžší hospodářské krize. Ustředním dějovým motivem je zde láska dvou mladých lidí Marie a Štefana. Její vznik, růst i tragické zkoušky se odehrávají na břehu řeky,, Kysuce", kde domovem je krása a děsivá bída. Tuto bídu nesou jedni s trpným zoufalstvím, druzí proti ní bojují. Je to doba těžkých třídních zápasů, demonstrací a hladových pochodů.

Román o první lásce osmnáctileté židovky Evy a Slováka Igora, je v jádru balada o očistné síle lásky na pozadí války. Současně je to román o osudu židů v malém slovenském městečku za války, kde se rodí hrdinové i zrádci.

Baladicky laděné povídky, představující básně v próze a odehrávající se v prostředí Horních Kysuc za předmnichovské republiky v době hospodářské krize, vypovídají o bídě a osamělosti člověka. Svazek spojuje povídkovou knihu Černé a bílé kruhy (Mrtvé oči, Čas měděných tváří, Vrána šedivka, Měsíc na vodě, Tři poutníci) a fragmentární prózu Pověst o bílých kamenech.