Ján Lenčo Books

Román podľa legendy o Argonautoch. Vykreslením dobrodružnej cesty bájnych argonautov za zlatým rúnom nám autor približuje účastníkov tejto slávnej výpravy do Kolchidy tak,aby rezonovali s mytológiou a zároveň ožilo v nich to, čo je spoločné ľuďom všetkých čias... 1. slovenské vydanie.

Ján Lenčo čerpá dej tohto románu zo starovekej Sparty, z obce, ktorá mala na tie časy pozoruhodné spoločenské zriadenie. Všetci bezúhonní občania starší ako tridsať rokov mali právo zúčastňovať sa na sneme, ktorý sa nazýval appela a schádzal sa raz mesačne. Uznášal sa iba o návrhoch rady (gerusie), právo iniciatívy nemal. Gerusia mohla uznesenie snemu zrušiť. Radu tvorilo dvadsaťosem starcov (gerontov), zvolených snemom doživotne, a dvaja králi nastupujúci dedične z dvoch rodov, Eurypontovcov a Agiovcov. Moc kráľov a gerontov bola obmedzená piatimi eformi volenými na rok. Eforát sa postupne stal hlavnou oporou konzervatívnych síl v Sparte. Dej románu sa odohráva v treťom storočí pred naším letopočtom v období hlbokej hospodárskej, politickej a morálnej krízy v Sparte. Stvárňuje skutočné udalosti a okrem niekoľkých epizódnych postáv sú všetci hrdinovia autentickí.

Dielo Jána Lenču - Odyseus, bronz a krv je bez pochýb jedným z najvýznamnejších historických románov v slovenskej literatúre. Autor týmto dielom dokázal, že aj slovenský autor dokáže spracovať robustnú historickú tému na takej umeleckej úrovni, ktorá ho začlení minimálne do európskeho literárneho kontextu. Lenčo v tomto historickom románe majstrovsky, pútavou formou, avšak bez lacných zjednodušení, priblížil širokej čitateľskej verejnosti obsah veľkých homérskych eposov Iliady a Odysey. Je pochopiteľné, že v dnešnej hektickej, povrchnej a rýchlej dobe len malý zlomok ľudí siahne po vedeckých, či kritických vydaniach pôvodných eposov. Preto pre vzdelanosť širokých vrstiev majú románové prerozprávania týchto príbehov neoceniteľnú hodnotu. O to smutnejšie pôsobí fakt, že je toto brilantné dielo v posledných 20. rokoch prakticky nedostupné. Nové vydanie by teda znamenalo významný edičný počin a sprístupnenie tohto skvostného historického románu novým generáciám čitateľov.

Kniha rozpráva príbeh o chode kina Úsmev, o ľuďoch, ktorí ho navštevovali, boli s ním spätý a mali možnosť nazrieť medzi jeho kúty tajomstiev, očami vedúceho Jána Kameníka.

Poviedky o študentoch a v druhej časti kozmické poviedky

Viaceré poviedky v knižke hovoria zdanlivo o triviálnych aspektoch ľudského prežívania, autor však naznačuje, že všetko je relatívne, veci sú oveľa zložitejšie, ako sa javia a je takmer nemožné uchopiť a pochopiť všetky súvislosti, kontexty a väzby medzi fragmentmi skutočnosti, o mnohých z nich ani nemožno uvažovať izolovane, bez spojenia s ich protipólom. Pretože vo všetkom sú prítomné protirečenia, apórie, paradoxy... Jeho postavy sú konfrontované so zložitosťou, protirečivosťou sveta, mnohé z nich rezignujú pred prevahou paradoxu, mnohé ho nikdy nepochopia a len v zriedkavých prípadoch niektoré z nich dokážu nahliadnuť do zložitej spleti a dospieť k istej životnej múdrosti... V podtexte jasne čítame rozpoznanie toho, že bremeno opytovania sa je ťažké, autor ho však nesníma ani zo svojich postáv, ani z čitateľov svojich poviedok.