Prozaický debut Jozefa Kozmu s humorným nádychom podáva pohľad na detstvo a dospievanie chlapca, ktorý prechádza z rómskej osady do života medzi „bielymi“ na Slovensku a v Čechách. Témami a postavami sa autor nielenže zasmeje, ale aj podnieti zamyslenie nad hĺbkou ľudského prežívania. Kozma je zručný rozprávač, ktorý dokáže zachytiť tragiku i komiku situácií, pričom na malej ploche priblíži narodenie, smrť, strach a humor biedneho človeka, ktorý si neuvedomuje svoje sociálne postavenie. V rodinnej pohode rozpráva o minulosťi a bežných zážitkoch. Autor sa zapájal do výskumov Katedry rómskej kultúry na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, pričom poskytoval cenný rozprávačský materiál zo života rómskej osady Mojmírovce v druhej polovici 50. a 60. rokov. Prejavuje sa ako talentovaný prozaik, schopný preniknúť do mentality rómskeho človeka a cítenia dieťaťa i dospelého. Pred nerómskym čitateľom sa otvára nový, nepoznaný svet, prežívaný chlapcom, ktorý sa narodil s pečaťou menejcennosti a čaká na svoju príležitosť, aby sa presadil ako rovnocenný človek.
