Jozef Minárik Books

Antológia stredovekých literárnych textov Stredovek je pre nás nesmierne vzdialený a pokladáme ho za nezáživný a temný, ale autor tejto publikácie nám dokazuje pravý opak. Uvedie čitateľa do jednotlivých storočí, v ktorých stredoveké písomnosti vznikali, a predstaví nám bohatstvo tvorby jednotlivých žánrov. Publikácia je určená predovšetkým študentom, poslúži ako pomôcka k maturite i k príprave na vysokú školu. Zostavil, predslov, sprievodné texty, edičnú poznámku a vysvetlivky napísal Jozef Minárik. Zo staroslovienčiny preložili Eugen Pauliny, Ján Smrek, Ján Stanislav a Viliam Turčány, z latinčiny preložili Jozef Minárik a Peter Ratkoš. Texty napísané slovakizovanou češtinou upravil Jozef Minárik. Vydanie druhé

Roku 1674 obvinili z účasti na Wesselényiho protihabsburskom sprisahaní protestantských vzdelancov. Medzi nimi boli aj významní slovenskí spisovatelia - Tobiáš Masník a Ján Simonides. Osudu galejníkov sa však vyhli útekom z vojenského sprievodu ešte pred Neapolom. Skôr než opäť zazreli svoju vlasť, preputovali tisíce kilometrov po súši i po mori. Uvideli na vlastné oči veľký kus Európy: Rakúsko, Balkán, Itáliu, Švajčiarsko, Nemecko a Poľsko. Na cestách si robili denníkové záznamy, ktoré neskôr literárne spracovali. Autori priam naturalisticky vykresľujú všetky spôsoby mučenia a ponižovania väzňov v leopoldovskom väzení. Cestopis zachytáva rozličné duševné stavy Simoneda a Masníka - raz ako väzňov, utečencov, inokedy ako slobodných občanov a prosebníkov, závislých od milodarov bohatých mešťanov.

Samopašná viola da gamba je samostatným, voľným pokračovaním výberov zo staršej slovenskej literatúry z pera znalca tohto literárneho obdobia Jozefa Minárika. Prvý zväzok tejto voľnej trilógie z roku 1979 pod názvom Amor diktoval, lásku spisoval obsahoval výber zo slovenskej rukopisnej ľúbostnej poézie rokov 1560—1860. Súdiac podľa rýchleho miznutia z kníhkupeckých pultov, mal veľký čitateľský úspech. Druhý zväzok z roku 1980 mal názov Po chodníčkoch kamenných, po cestičkách krvavých a zachytil najhodnotnejšie zápisy zo slovenskej rukopisnej sociálnej poézie rokov 1577—1870. Aj tento zväzok mal mimoriadny čitateľský ohlas. Šťastnú cestu želáme aj tomuto zväzku humoru a satiry!

Dotlač staršieho vydania slovenských ľudových piesní.

Poézia, práve tak ako celá literatúra tohto obdobia, zákonite odráža zložitosť a rozpornosť barokovej spoločnosti, zmietajúcej sa v pochmúrnych, pre človeka beznádejných časoch. Myšlienky ničotnosti, pominuteľnosti a bezvýchodiskovosti sa premietali do slovenského umenia. Popri vážnych, duchovných poetických žánroch sa vyvíjala aj svetská poézia a bohato je zastúpená aj ľudová tvorba, ktorá zasa vyznáva radostný pozemský život. Pestrosť látok i bohatstvo žánrov sú dokladom, že v dávnej minulosti Slovensko nestálo na kultúrnej periférii, ale prijímalo aj svetové kultúrne a literárne podnety. Otvára sa tretia, baroková komnata klenotnice staršieho slovenského písomníctva...

Obdobie, v ktorom sa formovala slovenská renesančná a humanistická literatúra (1500-1650), bolo veľmi búrlivé: stupňoval sa sociálny útlak, územie plienili Turci aj žoldnierske vojská vysielané habsburskými panovníkmi. Humanizmus a renesancia sa prejavili menej výrazne ako v iných európskych krajinách, lebo nenachádzali oporu v slabo vyvinutom meštianstve. Veľmi ich ovplyvnila reformácia, šíriaca sa z Nemecka. Druhá komnata klenotnice je napriek tomu bohatšie naplnená literárnymi skvostmi než prvá. Vstúpte do nej a potešte sa ukážkami renesančnej a humanistickej literatúry, svedčiacimi o kvantitatívnom, ale aj kvalitatívnom vzostupe umeleckej literatúry na Slovensku.

Vstupujete do tretej komnaty nášho literárneho múzea, v ktorej nájdete barokové písomné drahokamy. Aj keď spoločenská a politická situácia v barokovom období nebola najpriaznivejšia, táto komnata klenotnice je druhovo i množstvom taká bohatá, že literárne skvosty sme museli rozdeliť do dvoch miestností. Sústreďme sa teraz na klenoty umeleckej prózy a drámy, ako aj folklórne ukážky. Vo filozofii sa píše o empírii a antomizme, v próze pulzuje život domácich i cudzích krajov, v dráme sa glorifikuje počestnosť a neoblomný charakter, v duchovnom žánri sa rozvíjajú polemiky, postily, katechizmy i kázne. Náš kustód vám umožní v písomných drahokamoch baroka obdivovať pestrosť látok, druhov i žánrov.

Stredovek je pre nás nesmierne vzdialený a pokladáme ho za nezáživný a temný, ale autor tejto publikácie nám dokazuje pravý opak. Uvedie čitateľa do jednotlivých storočí, v ktorých stredoveké písomnosti vznikali, a predstaví nám bohatstvo tvorby jednotlivých žánrov. Publikácia je určená predovšetkým študentom, poslúži ako pomôcka k maturite i k príprave na vysokú školu.

((tristošesťdesiatpäť nocí) : kniha slovenských anekdot, facécií a všelijakých čudesných kuriozít zo 14.-20. storočia)

Slovenské rozprávky zo zbierky Sama Czambla vybral a doslov napísal Jozef Minárik.

K najvýznamnejším dielam Mateja Bela (1684 – 1749) patria Notície, ktoré predstavujú geograficko-historické práce o veľkej časti Uhorska a o všetkých stoliciach na území Slovenska. Pri koncipovaní opisu Oravskej stolice opieral sa Matej Bel o výskumy mnohých spolupracovníkov, najmä J. F. Revického. Ten aj posúdil Belovo spracovanie Oravskej stolice a autor jeho názory prevzal. Z knihy dýcha na nás história Oravy: zvyky, obyčaje, reč, povaha.

V publikácii sa podávajú základné poznatky o ideovom a umeleckom charaktere renesančnej a humanistickej literatúry, prehľad svetovej a českej renesančnej a humanistickej literatúry a najmä podrobnejší systematický výklad vývinu slovenskej renesančnej a humanistickej literatúry.

Piesne a verše pre múdrych i bláznov je antológiou našej anonymnej ľudovej, poloľudovej a umelej poézie od najstarších čias až do druhej polovice 19. storočia. V podstate ide tu o výber neznámej, dosiaľ nepublikovanej slovenskej rukopisnej poézie - najmä ľúbostných, žartovných a satirickýchpiesní, veršov, popevkov a pod.

Humorné poviedky zo slovenského prostredia zozbierané a spísané na spôsob slávneho Dekameronu od Giovanniho Boccaccia.

Podtitul Piesne a verše o živote, láske a smrti urazených, ponížených a nevoľných, ... Výber zo slovenskej rukopisnej sociálnej poézie z rokov 1577–1870.

Výber zo slovenskej rukopisnej ľúbostnej poézie 1560 - 1860.

Rámec rozprávania zbierky poviedok o siedmich mudrcoch tvorí príbeh o ľstivej cisárovnej, ktorá nespravodlivo obviní nevlastného syna, že sa ju pokúsil zneuctiť. Syn nemôže vyjaviť pravdu, lebo vyčítal z hviezd, že ak prehovorí, zomrie potupnou smrťou. Cisár ho odsúdi na smrť. Siedmi mudrciodďaľujú po sedem dní vykonanie rozsudku tým, že rozprávajú cisárovi poviedky, najmä o ľstivých a zradných ženách...

Z historických prameňov zostavil a spracoval Jozef Minárik .