Daniela Dvořáková Book order

Poznáte z filmov tie zaprášené tajomné miestnosti, kde sú uložené staré listiny a dokumenty? Sú to archívy, aj keď v skutočnosti sa od tejto filmovej predstavy dosť líšia. Obsahujú tisíce, desaťtisíce, ba až státisíce historických dokumentov – toľko, že sa dokumenty nepočítajú na kusy, ale vkladajú do škatúľ, ktoré sa postavia vedľa seba a odmeria sa ich dĺžka. Niektoré archívy majú desiatky kilometrov listín! Daniela Dvořáková a Miriam Hlavačková, historičky Slovenskej akadémie vied a archivárky na cestách, štúdiom dobových dokumentov nabehali celé maratóny. O nájdené zaujímavosti z archívov sa delia v podcaste Archivárky na cestách, no, žiaľ, podcasty, na rozdiel od kníh, nevoňajú. Papier tvorený celulózou a lignínom sa totiž rozkladom premieňa aj na látku vanilín, vďaka čomu knihy voňajú po vanilke. Keďže vanilkovú vôňu kníh zbožňujú, rozhodli sa dať príbehom z archívov aj knižnú podobu. Nebojte sa, nebudete s nimi behať maratóny! V tejto zábavnej ilustrovanej knihe vás zoberú iba na tie najzaujímavejšie krátke prechádzky dejinami.

Dobová kronika stredovekého nemeckého kupca, ktorý sa na začiatku 15. storočia uchytil na dvore kráľa Žigmunda Luxemburského, zachytáva jeho dobrodružstvá a stretnutia s významnými osobnosťami. Eberhard Windecke, narodený v kupeckej rodine v Mainzi okolo roku 1380, začal svoju kariéru ako kupec, čo ho priviedlo na cesty po Európe. Po stretnutí s uhorským kráľom Žigmundom v Nemecku v roku 1415 sa jeho život radikálne zmenil. Spočiatku sprevádzal kráľa na cestách po západnej Európe, neskôr sa presťahoval do Uhorského kráľovstva. Windecke sa ukázal ako schopný kupec, ale aj literárne nadaný pozorovateľ, ktorý zaznamenával svoje zážitky, postrehy a klebety. Jeho dielo ponúka autentický pohľad na život na kráľovskom dvore v prvej tretine 15. storočia a poskytuje bohatý zdroj informácií o živote spoločenských elít, kultúre a hodnotách stredovekých ľudí. Dielo, napísané v stredovekej nemčine, je pre dnešného čitateľa ťažko prístupné, čo zvyšuje hodnotu jeho prekladu. Cieľovou skupinou sú odborníci aj široká verejnosť, pričom môže byť prínosné aj pre vyučovanie dejepisu. Windeckeho pohľad na historické udalosti a osobnosti učí kritickému mysleniu, čo je dnes veľmi potrebná zručnosť pre všetky vekové kategórie, najmä pre mladých.

Historička Daniela Dvořáková hovorí, že by nechcela žiť v stredoveku, možno práve preto, že vie o tomto období tak veľa. Rozhovory, ktoré s ňou viedli Denisa Gura Doričová a Tomáš Gális sa zameriavajú na obdobie neskorého stredoveku na našom území - v Uhorsku -, teda na záver 14. storočia a 15. storočie a viac než dejinami udalostí a vojen sa zaoberajú dejinami každodennosti a ľudských príbehov. Kniha Stopy stredoveku čitateľovi sprístupňuje život vtedajších ľudí z rozličných spoločenských vrstiev. Vystupujú v nej panovníci, duchovenstvo, mešťania, šľachta, vzdelanci, lekári, roľníci i poddaní. Muži, ženy i deti. Rozpráva o ich každodenných zvykoch a činnostiach, o zvieratách, ktoré im robili spoločnosť, o krajine, v ktorej plynuli ich dni, o hraniciach a mapách, o cestovaní, jedle, zdraví, výchove či o počasí. Vysvetľuje, prečo niektoré mýty o stredoveku nie sú pravdivé, pripomína jeho prínos, pomenúva nedostatky, ale aj porovnáva možnosti vtedajšej spoločnosti s dneškom. Prameňov z tohto obdobia je oproti predchádzajúcim storočiam viac a historička bádala v okolitých krajinách aj vo vatikánskych archívoch. Z fragmentov ľudských osudov poskladala sčasti verný obraz, sčasti jeho interpretáciu a napokon porozprávala aj o sebe a o tom, ako stredovek prirodzene i zázračne ovplyvňuje jej život a svetonázor.

Kniha Pod vládou ženy je prvý diel trilógie Rytier bez kráľa, ktorá pojednáva o málo preskúmanom období našich stredovekých dejín, keď kráľovstvu chýbal kráľ. Hlavnou hrdinkou knihy je kráľovná Alžbeta, dcéra cisára Žigmunda Luxemburského, ktorá sa s nevídanou odvahou pustila do boja o kráľovskú korunu. Dielo voľne nadväzuje na úspešné knihy autorky Rytier a jeho kráľ a Čierna kráľovná. Príbehom bude čitateľa sprevádzať rytier Pankrác zo Sv. Mikuláša, významná, no takmer zabudnutá postava našich dejín.

Kniha prináša výsledky najnovšieho bádania popredných historikov venujúcich sa výskumu našich stredovekých dejín. Autori sa zamerali na rôznorodé témy súvisiace s pôsobením najvyšších cirkevných autorít – arcibiskupov a biskupov – v prostredí našich predkov v celom kontexte ich právomocí a povinností. Spájajúcim aspektom knihy je pohľad na ich vplyv na spoločenské dianie, keďže v stredovekom Uhorskom kráľovstve prakticky neexistovala žiadna oblasť života jednotlivca i spoločnosti, do ktorej by cirkev aktívne nezasahovala alebo v nej aspoň nebola prítomná prostredníctvom svojich predstaviteľov. Každá z kapitol prináša originálny pohľad na konkrétnu čiastkovú tému a odpovede na mnohé otázky, no zaiste sa stane aj zdrojom nových podnetov pre ďalší výskum. Poznanie a pochopenie slovenských (uhorských) dejín bez dôkladného skúmania tohto ich rozmeru by bolo neúplné, až deformované.

Záverečný zväzok knižného cyklu Pavla Dvořáka Stopy dávnej minulosti autor už nestihol napísať, nečakane zomrel v decembri 2018. Jeho manželka, historička Daniela Dvořáková sa podujala zavŕšiť knižnú sériu namiesto neho. Na základe osobnej korešpondencie a literárnej pozostalosti manžela napísala strhujúcu biografiu, ktorá zachytáva život a prácu Pavla Dvořáka počas tridsiatich štyroch rokov, ktoré strávila po jeho boku. Ku každej kapitole sú zaradené texty Pavla Dvořáka, ktoré vznikali v tom období, o ktorom konkrétna kapitola pojednáva. Desiaty zväzok Stôp dávnej minulosti je tak spoločným dielom oboch manželov. Je to intímna výpoveď o láske, manželskom živote, smrti a smútku, a súčasne je to kniha plná histórie, myšlienok a nápadov z tvorby Pavla Dvořáka. Pavel Dvořák túto knihu už nemohol napísať sám a predsa je jej autorom. Je to jeho nenapísaná kniha.

Dieses Buch ist die erste Biographie der Barbara von Cilli. Die Autorin schließt damit eine Lücke in der europäischen Historiographie und zeigt das Leben einer mittelalterlichen Königin, die auf bedeutende Weise die Politik, Wirtschaft und auch die Kultur ihrer Zeit beeinflusste. Nur selten erlitt eine mittelalterliche Frauengestalt seitens der Schriftsteller und Historiker soviel Unrecht und ging mit solch schlechtem Ruf wie Königin Barbara von Cilli in die Geschichte ein. In der Literatur wird Barbara seit mehreren Jahrhunderten systematisch geschmäht. Die ersten Werke , die ein negatives Bild über sie verbreiteten, entstanden schon in der Zeit ihres Todes oder sogar noch während ihres Lebens, und sie ging als Schwarze Königin oder Deutsche Messalina ins historische Bewusstsein ein. Die Autorin hat auf überraschende Weise den Ursprung der negativen Legende über Barbara von Cilli sowie ihre Urheber entdeckt. Auf Grund einer detaillierten Analyse der bis jetzt unbekannten historischen Quellen verfolgt sie die Art und Weise, wie sich das negative Bild in der damaligen Literatur und später auch im historischen Schrifttum verbreitete. Die Autorin arbeitete mit bisher nicht veröffentlichten Quellen, was ihr ermöglichte, viele Fehler und Ungenauigkeiten, die seit Jahren in der Fachliteratur im Zusammenhang mit der Königin Barbara erscheinen, zu korrigieren. Das Ergebnis bietet nicht nur Einblick in die Lebensgeschichte der Barbara von Cilli, sondern auch in die gesellschaftliche Stellung einer mittelalterlichen Königin im Allgemeinen. Inhaltsverzeichnis Einleitung: Die Schwarze Königin - I. Die Grafen von Cilli und Ungarn - II. Barbara, von Gottes Gnaden Königin von Ungarn. Von der Krönung bis zur Abreise aus Ungarn (1405-1414) - III. Die erste Dame Europas. Barbara in der Zeit des Konstanzer Konzils (1414-1418) - IV. Die Ehekrise und ihre Beilegung (1419-1423) - V. Zum zweiten Mal Königin (1424-1430) - VI. Emanzipierte Königin (1430-1436) - VII. Die Reise nach Prag und der Konflikt mit Sigismund (1436-1437) - VIII. Eine gerechte Strafe oder eine Verschwörung? (1438-1439) - IX. Die Königin im Exil (1440-1451) - X. Das beschmutzte Andenken. Wie eine historische Legende entsteht.

Barbora Celjská, uhorská, rímsko-nemecká a česká kráľovná, patrí k najvýznamnejším stredovekým kráľovnám. Napriek tomu zostáva v tieni svojho slávneho manžela, Žigmunda Luxemburského. Barbora. „Čierna kráľovná“ alebo „nemecká Messalina“ je známa skôr ako podivná literárna postava, opradená mýtami a legendami, než ako skutočná historická osobnosť. Napriek tomu, že bola uhorskou kráľovnou bezmála pol storočia a poldruha desaťročia ovládala veľkú časť územia dnešného Slovenska, zostávala až doteraz mimo pozornosti historikov.Predkladaná kniha je prvou monografiou venovanou tejto nesporne pozoruhodnej žene – kráľovnej. Čierna kráľovná je svojským pokračovaním Dvořákovej knihy Rytier a jeho kráľ (Stibor zo Stiboríc a Žigmund Luxemburský), knihy, ktorá sa dočkala štyroch vydaní na Slovensku i v zahraničí.

Cieľom projektu je podať komplexný pohľad na fenomén hradu, na jeho funkciu v stredovekej spoločnosti, na jeho vnímanie stredovekými ľuďmi ako aj na všetky aspekty života na hrade. Druhú časť bude tvoriť súpis hradov na Slovensku v štruktúrovanej podobe: stručné dejiny hradu (zmeny majiteľov), zoznam zachovaných písomných prameňov, príslušenstvo hradu. Vzhľadom na to, že na Slovensku sa nachádzalo takmer 100 hradov, ide o fenomén skutočne významný, ktorého výskum prispeje nielen k poznaniu každodenného života na našich hradoch, ale súčasne umožní porovnať vývojové trendy a kultúrne niveau v strednej a západnej Európe.

Umělecký a kulturní transfer v otevřeném prostoru česko- saského Krušnohoří na prahu raného novověku.