Ide o retrospektívny katalóg konceptuálneho umelca Ľubomíra Ďurčeka (1948), nadväzuje na koncepciu autorovej samostatnej výstavy v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici z roku 2012.
V katalógu je ťažiskovo jeho tvorba zameraná na obdobie československej „normalizácie" sedemdesiatych a osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia.
Editorka: Mira Keratová
Autori textu: Petra Hanáková, Aurel Hrabušický, Mira Keratová, Tomáš Pospiszyl
Publikácia k výstave Celok je menší ako súčet jeho častí, podobne ako formát
výstavnej prezentácie i samotná architektúra pôvodnej výstavy, ktorá sa konala
26. 11. 2021 až 30. 5. 2022 v Mirbachovom paláci GMB, vychádza z výskumu
tvorby neoavantgardného umelca Petra Bartoša (1938) a artikuluje i formy jeho
autorskej prezentácie. Sleduje formát atlasu s alternatívnym viazaním a
skladaním vyklápacích listov, ktorý reflektuje Bartošovu takzvanú nástenkovú
estetiku, kde autor v rámci svojej tvorby asociatívne skladá jednotlivé obrazy
a apelatívne texty. Okrem Bartoša boli na výstave a sú v katalógu zastúpení i
ďalší slovenskí a rakúski umelci a umelkyne Petra Feriancová, Andreas
Fogarasi, Martin Hrvol, Anna Jermolaewa, Ingeborg Strobl, Lois Weinberger,
ktorých spája neantropocentrický prístup a vo svojej tvorbe spochybňujú
predstavu o ľudskej nadradenosti nad neľudským svetom (zvierat, rastlín a
prírody vôbec). Publikácia je určená primárne odbornej verejnosti – historikom
umenia, kurátorom, pedagógom umeleckých škôl, ale svojim spracovaním má
potenciál osloviť aj širšiu verejnosť a študentov umeleckých a umenovedných
odborov.
Pub Art je výberom voľných kresieb Cyrila Blaža a Martina Kochana, ktoré spoločne vytvorili v uplynulých rokoch v pohostinstvách a výčapoch, zväčša v Trnave. Pubartové kresby, spočiatku karikatúry, vznikajú spontánne vzájomným dokresľovaním nápadov. Autori čerpajú z námetov z krčmového prostredia (pivo, reštauračné jedlo, hračky v detskom kútiku, TV počasie, šport a i.) a rozvíjajú ich do sarkastických polôh, parodujúc napríklad spoločenské témy, o ktorých pri pive alebo kofole práve diskutovali. Postavy opilcov, športovcov, ordinárnych žien, ale aj zvierat s obľubou umiestňujú do patových situácií. Aj tie najtemnejšie obrazy márnivosti a žiadostivosti však zmenia na dômyselný vtip, ktorým Blažo bojuje proti kultúre a Kochan za kultúru.