Mikuláš Černák Books

Hovorí sa, že zmyslom života je byť šťastný. Ja som sa svojím zlým rozhodnutím v 90. rokoch o to šťastie pripravil, keď som strávil najkrajšie roky svojho života v chladnej väzenskej cele, väčšinou na samotke. Napriek tomu som nikdy nestrácal silu ísť ďalej, ani keď som na prešovskom súde vypočul verdikt doživotie. Moju silu nevytvorili šťastné okamihy, ale smutné a ťažké. Počas štvrťstoročia vo väzení som musel prekonať množstvo smutných chvíľ a ťažkých prekážok, ktoré ma posúvali dopredu. Tento príbeh by mal byť mementom pre mladých, aby si uvedomili, že rozhodnutia o vstupe do zločinu majú tvrdé a nezvratné následky. Cieľom tejto knihy nie je ospravedlňovať moje zločiny, ani ma z nich vyviňovať. Po sedemnástich rokoch mlčania som sa rozhodol priznať k svojej temnej minulosti. Odvtedy uplynulo ďalších desať rokov a táto kniha ponúka iný pohľad. Obsahuje prehľad faktov a dôkazov o tom, kam až boli schopní zájsť tí, ktorí mali zabezpečiť spravodlivý proces. Zobrazuje aj, ako niektorí vyšetrovatelia a prokurátori, ktorí sa zaoberali mojimi kauzami, prešli do role sudcov, keď z vrahov urobili svedkov. Najviac ma mrzí, že som nezmeškal ten vlak, ktorý ma odviezol k organizovanému zločinu.

Prečo som prelomil mlčanie po viac ako šestnástich rokoch za mrežami a rozprávam o zločinoch z minulosti? Cieľom tejto knihy nie je zbavovanie sa zodpovednosti, pretože som bol svojprávny vtedy aj dnes. Chcem, aby ma čitatelia spoznali takého, aký som skutočne bol, a ako som uvažoval a konal. Počas rokov sa o mne popísalo veľa, pričom bulvárne médiá a samozvaní spisovatelia profitovali na mojom mene – „o mne bezo mňa“. Uvádzam skutočné mená všetkých aktérov, pretože toto je najdôležitejšie poslanie – skutočná pravda napísaná rukou toho, kto ju prežil. Mnohí aktéri tej doby sa určite nepotešia, keď si prečítajú o sebe to, na čo by najradšej zabudli. Čakal som dosť dlhú dobu v tvrdých väzenských podmienkach a stratil som najlepšie roky svojho života. Výsledkom sú zrade, zbabelosť a intrigy od tých, ktorí mi mali byť vďační za to, že som bol ticho. Poslal som im jasný odkaz: „Neviem, či niekedy prehovorím. Keby som prehovoril, išli by ďalší.“ No „tvrdí“ chlapci z podsvetia ostali takí zbabelí, že im to zatienilo racionálne myslenie. Toto je výsledok – moje prelomené mlčanie.