Marián Tkáč Book order

Marián Tkáč vo svojom románe Viching hľadá pravdivý pohľad na časy, v ktorých Svätopluk “budoval štát”. Mal však vedľa seba Vichinga, ktorý toto jeho dielo, ako nastrčený “zahraničný agent”, ničil. Autor opäť prináša rozprávanie o našej minulosti prostredníctvom veľkej osobnosti Svätopluka, ktorý je vyhlasovaný za „kontroverzného”, podobne ako Štúr, Hlinka, Tiso či Husák. Títo naši velikáni sú zatvorení v akejsi nepriedušnej skrýši slovenskej histórie a preto je nanajvýš žiadúce pripomínať si všetky dostupné fakty, ktoré o nich vieme. Pritom Svätopluk, ma ako jediný spomedzi Slovákov dodnes postavené pamätníky na londýnskom brookwoodskom cintoríne. Sú ich desiatky. Román je o časoch, keď slávu nášho rodu kedysi dávno utváral Svätopluk a Viching mu ju ničil. Naše dejiny akoby týmto obdobím zhoreli. Možno ich len spopolnil Viching a ten popol odviezol niekam.

Kniha Umieranie Edvarda Beneša je v poradí štvrtým „románom“ Mariána Tkáča o osobnostiach, ktoré sa zapísali do slovenských dejín. Po Bernolákovi (2012), Franciscim (2015) a Tisovi (2022) prichádza autor s človekom, ktorý v našich dejinách zohral smutne významnú úlohu. Román je o posledných dňoch Edvarda Beneša, dvojnásobného česko-slovenského prezidenta, ktorý dvakrát abdikoval a netajil sa tým, že osobitne neprekypoval sympatiami k ľuďom všeobecne a obvzlášť ani ku Slovákom. Na sklonku života sa mu po mŕtvici prihovára hlas v pozadí, ktorý ho núti spytovať si svedomie a odpovedať na nepríjemné otázky, spojené aj s jeho politickou minulosťou. Popri hlase sprevádza Beneša aj jeho manželka Hana. Román založený na faktoch Autor dôkladne pozná historické fakty, Benešove postoje, o mužovi, ktorý bol majstrom poloprávd a nedokázateľných obvinení píše s nadhľadom a s nádychom irónie, občas i sarkazmu. Edvard Beneš nemal rád Milana Rastislava Štefánika a výrazne podporil odsúdenie na smrť a popravu Dr. Jozefa Tisa. Beda bola však aj Čechom, ktorí mu skrížili cestu. Český autor Pavel Kosatík charakterizuje Edvarda Beneša ako hrozného intrigána a konštatuje, že „tá najstrašnejšia kniha o ňom ešte nebola napísaná“. My veríme, že sa o to pokúsil práve Marián Tkáč.

Autor Marián Tkáč vo svojom spise skúma historické postavenie Nitry a jej význam pre slovenský národ. Považuje ju za trvalé centrum slovenského duchovného, hospodárskeho a politického života. Uvádza, že nám chýba vlastná, nespochybniteľná niť dejín, a Nitra by mohla byť týmto pevným bodom. Kritizuje anachronizmus „Veľká Morava“, ktorý sa stal mýtom a je považovaný za exonymum, ktoré sme bez kritiky prevzali. Tkáč upozorňuje, že táto nomenklatúra skresľuje naše dejiny a žiada o jej nahradenie presnejšími názvami, bližšími pravde. Zmienka o Moravskom princovi Rostislavovi a jeho žiadosti o misionárov je len jedným z aspektov, ktoré ilustrujú, ako sa dejiny interpretujú. Tkáč sa pýta, či máme odvahu prepísať a zrekonštruovať naše dejiny a kriticky hodnotiť názory slovenských prvohistorikov. Argumentuje, že radikálny obrat vo výklade dejín je nevyhnutný, ak sa chceme oslobodiť od českého pohľadu. Navrhuje, aby sme prehodnotili terminológiu a pomenovali historické reálie vlastnými názvami, ako napríklad Nitrava a Veľká Nitrava. Tkáč zdôrazňuje potrebu poriadku v terminológii ako základ pre vlastný výklad dejín.

Rozprávanie o posledných chvíľach života prvého slovenského prezidenta Jozefa Tisa pred smrťou obesením. Kniha TISO. Posledných 12 hodín. je vedená formou rozhovoru priamo v cele s fiktívnou osobou menom Svedomie národa, ktorá ho sprevádza až do posledných minút, pod šibenicu. Preberajú spolu politický, kňazský i osobný život odsúdeného prezidenta, ako aj mnohé otázky, ktoré si kládol slovenský národ tesne po jeho smrti a mnohé z nich nie sú vysvetlené dodnes. Autor odkrýva postoje doktora Jozefa Tisu k otázkam vzniku samostatného slovenského štátu, spolupráce s nacistickým Nemeckom Adolfa Hitlera. Značná časť otázok je venovaná aj otázke deportácie Židov. Expredseda Matice Slovenskej, Marián Tkáč, nám prináša aj také informácie, ku ktorým bežný čitateľ prístup nemá. „Vláda se ve své schůzi ze dne šesnácteho dubna devatenáctsedmaštyřicet,“ nadvihne hlavu a pokračuje: „to znamená že včera, usnesla nedoporučiti, aby prezidentu Dr. Josefu Tisovi, odsouzenému Národním soudem v Bratislavě, rozsudkem ze dne patnácteho dubna letošního roku k trestu smrti,“ trochu sa mu predsa len zachveje hlas: „byla udělena milost. Vzhledem k tomuto usnesení vlády, milost neuděluji. V Praze dne šestnácteho dubna devatenáctsedmačtyřicet, podepsán Klement Gottwald a doktor Edvard Beneš. Toť vše.“

Kniha o neznámej prítomnosti a budúcnosti Slovenska v čase globalizácie, pred ktorou niet úniku, v čase, keď sa schyľuje k svetovláde. Je Slovenská republika projektovo-konštruovaným štátom? Alebo vznikla ako výsledok historického úsilia Slovákov? Aké je jej poslanie. Má pravdu známy evanjelizátor David Wilkerson, že ak Boh plánuje napraviť Európu, použije na to tento neveľký národ? Tomuto národu prichodí vstúpiť do procesov globalizácie pokorným hľadaním skutočnej pravdy. Pravdy, ktorá oslobodzuje. Lebo akékoľvek prognózy či proroctvá, ak sa majú naplniť, alebo ak im chceme zabrániť, musíme najprv poznať. V týchto čudných časoch „covidománie“ a globálneho resetu len s pravdou má Slovensko šancu prežiť ako štát, a Slováci ako národ. O tom je táto kniha.

Kniha zostavená z výrokov, zrodených počas dlhých úvah o sínusoidách života.

Kniha prináša pohľad do obdobia vzniku novodobej slovenskej meny v roku 1993 a na súvislosti, ktoré tento proces sprevádzali. Autor bol priamym účastníkom predmetných udalostí, najprv ako námestník ministra financií a potom ako zakladateľ Národnej banky Slovenska poverený jej vedením. Preto jeho svedectvo predstavuje cenný pohľad na zaujímavé a doposiaľ širšej verejnosti zväčša neznáme okolnosti, ktoré sa stali súčasťou našich nedávnych dejín. Patria k nim predovšetkým otázky spojené so slovenskými štátoprávnymi ambíciami, v tomto prípade so zameraním na hospodárske aspekty: delenie majetku, vzťahy v ŠBČS, proces vzniku Národnej banky Slovenska a jej činnosť v prvých dňoch existencie, či menová odluka a vznik samostatnej meny slovenskej koruny. Okrem iného patrí k zásluhám autora, že vyobrazenia na minciach a bankovkách slovenskej koruny, reprezentovali tradičné národné a kresťanské motívy.

V tridsiatich esejach vedie autor čitateľa dejinami Slovenska - od kráľa Svätopluka po súčasnosť. Mnohé z jeho záverov sú originálne a rúcajú skostnatené historiografické konštrukcie, ktoré sa národnými dejinami akoby automaticky presúvajú z jednej generácie na druhú.

Francisci bol významnou osobnosťou slovenského národného obrodenia, pôsobiacou v rôznych oblastiach ako politik, básnik, redaktor a zakladateľ Matice slovenskej. Zároveň bol organizátorom slovenského peňažníctva a predsedom Kníhtlačiarskeho účastinného spolku. Jeho život bol ovplyvnený silnými citmi, najmä nenaplnenou láskou k Aničke Jurkovičovej, priekopníčke slovenského divadla. Pod vplyvom Ľudovíta Štúra, ktorý povzbudzoval svojich stúpencov, aby sa nezosobášili, váhal a hľadal svoje miesto v živote. Medzitým Aničku získal Jozef Miloslav Hurban, čo Francisciho priviedlo k zúfalstvu. Napriek tomu sa obaja nielenže rozdelili, ale nakoniec sa ich cesty opäť prepojili v Turčianskom Svätom Martine, kde prežili sedemnásť rokov a zomreli jeden po druhom. Román zachytáva život bývalého veľžupana Liptovskej stolice, významného štátneho úradníka a Štúrovho spolupracovníka, ktorý mal bohatý vnútorný život a srdce, ktoré vždy bilo za slovenský národ. Hoci sa Francisci odriekaním od osobných slastí snažil nasledovať Štúra, na martinskom Národnom cintoríne odpočíva blízko svojej veľkej lásky Anny Hurbanovej, rodenej Jurkovičovej.