Pavel Sibyla Book order

Čierna skrinka Slovenska je unikátnou zbierkou textov, ktoré sa zamýšľajú nad tým, kde sa v skutočnosti dnes ako štát a spoločnosť nachádzame. Autorky a autori si kladú otázku, čo nás ovplyvnilo, či a kde sme spravili chyby a z čoho sa môžeme do budúcnosti poučiť. „Nabúrala“ naša krajina? Ak áno, je načase nájsť pomyselnú čiernu skrinku a zistiť, čo sa vlastne stalo. Editorom projektu je spisovateľ a publicista Pavel Sibyla. V knihe si prečítate eseje, v ktorých sa autorský kolektív často dopĺňa, inokedy si protirečí alebo upriami vašu pozornosť na tému, ktorej dôležitosť si v každodennom zhone nestíhate uvedomiť. Texty sa dotýkajú tém ako politika, školstvo, zdravotníctvo, sociálne siete, ekonomika, korupcia či právny štát a ponúkajú aj prognózy vývoja, kam sa Slovensko posunie a ako bude vyzerať v roku 2030. Autorky a autori: Beata Balogová – Miroslav Beblavý – Lucia Berdisová – Jakub Goda – Miroslava Hapalová – Zuzana Kepplová – Martin Makara – Samuel Marec – Ivan Mikloš – František Múčka – Zuzana Múčka – Zuzana Petková – Juraj Porubský – Iveta Radičová – Peter Tkačenko.

​​Každého z nás raz prepadne pocit, že život je iný, ako sme si ho predstavovali. Ale iba niektorí majú odvahu predstaviť si ho nanovo. Milovi ťahá na štyridsať a cíti nutkanie svoj život manžela a otca obrátiť naruby. Do cesty sa mu pripletie dávna priateľka Žaneta, ktorá si nevie dať rady s vyšetrovaním jednej nepravdepodobnej vraždy. Z minulosti všetko pozorujú dvaja významní muži slovenských dejín (Imrich Karvaš a Gustáv Husák), ktorí zažili dosť veľkých životných zvratov aj bez zbytočnej predstavivosti.Pavel Sibyla vo svojej tretej knihe, ktorej príbeh sa odohráva v nedávnej minulosti, pútavo opisuje, k akým neočakávaným rozhodnutiam dokáže ľudí priviesť pandémia vnútornej osamelosti.

Druhá Sibylova knižka rozpráva príbeh tridsiatničky Hanky, ktorá sa z kopaníc presťahovala do Bratislavy a našla či hľadá prácu, priateľstvo, lásku a sny... Za mnohé z novely vypovedá časť jej dedikácie: „Všetkým, ktorí si neveria, a celej mojej skurvenej generácii.“ Jedným z neveselých príznakov dospelosti je, že váš okruh priateľov sa rokmi zužuje, prípadne sa zväčšujú vzdialenosti medzi stredom a obvodom kružnice, na ktorej ako vrabce poskakujú ľudia vášmu srdcu blízki. Mnohí poodchádzajú do zahraničia, a hoci vďaka mailom a lacným hovorom nebolo spojenie s cudzinou nikdy jednoduchšie, o niektorých z nich prestanú chodiť akékoľvek správy. Preto si väčšinou myslíme, že sa majú fantasticky, nevedia čo s peniazmi a trápia sa nad výberom dovolenky, pretože už všade boli. Tí šťastnejší si založili rodiny. Vhupli do nového, rodinného kruhu a ten na hladine spoločenského života len zriedka narazí na tvoje kruhy vo vode, tvorené neustálymi vzletmi a pádmi.

Zadnú stranu obálky knihy neradno nikdy podceňovať, pri troške šťastia sa z nej čitateľ dozvie, čo ho čaká. Pri Coffee stories je to nádej, že sa nebude nudiť. Veta o tom, že „od čias psích Mitanových dní som nečítal nič tak ľahko vážne, pritom s ťažkým dopadom, bez toho, aby to pôsobilo ťažkopádne“, podpísaná literátom Danielom Hevierom, je dostatočným odporúčaním, aj keby ju napísal Hevier sám. A novinársky – lebo Sibyla je novinár – korektné zverejnenie aj opačného názoru (Ábel Kŕč, autorov nemý bratranec: „Škoda reči.“) čitateľovu nedočkavosť ešte znásobí. Odmena sa dostaví. Keď v úvode Sibyla uvádza citát z knihy J. D. Salingera Deväť poviedok (s dievčatkom menom Sybil z textu Deň ako stvorený pre banánové rybky), nejde len o dva fóry, viažuce sa k autorovmu menu a podtitulu jeho knihy. Príjemná salingerovská atmosféra je prítomná vo všetkých poviedkach. Je ich, samozrejme, deväť. Sme.sk (Tomáš Prokopčák, Alexander Balogh)