V Európe sa od roku 1990 pravidelne uskutočňujú konferencie ministrov zodpovedných za lesníctvo. Na týchto konferenciách sa prijímajú zásadné politické rozhodnutia formujúce lesnícky vývoj v Európe. Prvá konferencia sa uskutočnila v roku 1990 v Štrasburgu. Dva roky po Celosvetovom summite Zeme v Rio de Janeiro sa konala v Helsinkách druhá konferencia ministrov, ktorá definovala zásady trvalo udržateľného obhospodarovania lesov. Následne konferencia ministrov v roku 1998 v Lisabone prijala kritériá a indikátory trvalo udržateľného obhospodarovania lesov a zdôraznila význam lesov pre ľudskú spoločnosť. V tomto roku (2003) hostila Viedeň IV. konferenciu ministrov o ochrane lesov v Európe. Ministri na konferencii zvýraznili rozhodujúce ekologické, ekonomické a sociálne aspekty trvalo udržateľného obhospodarovania lesov a zvýraznili nutnosť spracovať národné lesnícke programy vo všetkých signatárskych krajinách. Prijali „Viedenskú deklaráciu“, v ktorej zdôraznili fakt, že les prináša ľudstvu rozmanité mnohonásobné úžitky. Je to zdroj obnoviteľnej energie, pomáha chrániť ľudskú komunitu proti prírodným katastrofám, pôsobí ako zásobáreň uhlíka, pomáha znižovať negatívne vplyvy na životné prostredie, slúži ako územie na rekreáciu pre ľudskú spoločnosť a zabezpečuje rovnováhu vodnej bilancie. Okrem toho drevo z lesa je ekologicky optimálna surovina. Všetky uvedené širokospektrálne úžitky z lesa sú dôležité pre všetky sektory spoločnosti, a preto treba aktivizovať spoločnú zodpovednosť všetkých zainteresovaných skupín za zachovanie lesov a ich funkcií.
Alexander Čarný Book order (chronological)
