Peter Mulík Books

Historici sa pokúsili z hľadiska modernej historiografie zhodnotiť najdôležitejšie dejepisné práce tohto najvýznamnejšieho slovenského historika 19. storočia a významného matičného činovníka. Konfrontovali niektoré Sasinkove náhľady s najnovšími vedeckými poznatkami, pričom vyzdvihli široký záber vedomosti autora a všeobecný rozhľad, zodpovedajúci dobe v ktorej žil.Všimli si zvláštne terminologické novotvary, ktoré Sasinek vytváral. Vyzdvihli didaktickú a formálnu stránku jeho učebníc dejepisu, ktoré spĺňali aj náročné kritéria pre učebnice. Zhrnuli Sasinkove celoživotné vedecké názory. Išlo najmä o autochtónnosť Slovákov na našom území, o slovenskosť Veľkej Moravy, o Slovákoch ako spolutvorcoch uhorského štátu a o dlhodobej existencii „slovenského kniežatstva“ v Uhorskom kráľovstve. Sasinek podrobne skúmal uhorské dejiny zo slovenského pohľadu. Jeho historické syntézy by si zaslúžili reedíciu.

Rok 1918 bol prelomovým v svetových dejinách. Skončil sa globálny konflikt, ktorý počtom obetí prekonal všetky doterajšie vojny v dejinách ľudskej civilizácie. Zanikli tri veľké európske monarchie (Rusko, Nemecko a Rakúsko Uhorsko) a euroázijská Osmanská ríša. Najväčšie politické a štátoprávne zmeny sa však odohrali v strednej Európe. Na troskách Rakúsko Uhorska vznikli nové štáty a aj pre Slovákov znamenal rok 1918 nevídaný zlom. Každý sa tešil z konca vojny, počas ktorej Slováci za cudzie záujmy obetovali 70-tisíc životov. I keď nostalgia za uhorskou vlasťou, hoci i macošskou, nebola medzi naším ľudom ojedinelým javom, každý očakával, že s mierom a novou česko-slovenskou republikou prichádzajú lepšie časy. Prvé dve desaťročia existencie Československej republiky však priniesli mnohým veľké sklamanie. Napriek tomu aj najväčší kritici pražského centralizmu a českej supremácie uznávali, že v štátnom zväzku s bratským národom českým sa Slováci prebudili k novému životu.

Andrej Hlinka patrí ku kontroverzným postavám našej histórie. Jedni ho zatracujú, iní velebia. Táto kniha nemá ambície ani vyzdvihovať, ani zatracovať. Opisuje Hlinku z rôznych pohľadov - ako kňaza, vedúceho predstaviteľa strany, bojovníka za autonómiu Slovenska, ale aj ako človeka. Je ďalším kúskom do mozaiky národných dejín.

Z historie je známe, že v minulosti aj v súčasnosti sa pomenovania kmeňov a národov menili či alternovali, ale často sú naozaj iba výsledkom vedeckej dedukcie a logickej úvahy. Slovenská histografia je veľa dlžná Slovákom v otázke ich etnogenézy.

Publikácia je súborom sond do dejín Slovenska a Slovákov s cieľom ukázať, ako kresťanstvo formovalo spoločnosť, národ a štát. Vo všeobecnej časti venovanej pôsobeniu kresťanstva na spoločnosť sa zaoberá pôvodom a charakterom štátu, oddeľovaním sakrálnej a profánnej sféry západnej spoločnosti, právami štátu, jeho duchovnou podstatou a etickým základom. Venuje sa aj o téme ľudských práv, mieru a konfliktu, ako aj obnove spoločnosti z hľadiska úloh štátu. Skúma kresťanský pôvod kultúry u Slovanov, pôvod sedemdňového týždňa a vplyv antického kresťanstva na Slovanov. Sleduje transformáciou cyrilo-metodskej myšlienky v slovenských dejinách, začiatky uctievania Cyrila a Metoda, prerod náboženského cyrilo-metodského kultu na národnú tradíciu a politický rozmer cyrilo-metodského kultu. Okrem iného podáva aj odpovede na otázky, odkedy sa voláme Slováci, ako naši predkovia prispeli k založeniu kresťanského uhorského štátu, či sme boli porazení alebo jeho spolutvorcovia, či sme prijali starých Maďarov pohostinne, alebo sme boli Maďarmi podmanení. Nevyhýba sa ani téme uhorského patriotizmu u Slovákov, podielu reformácie a rekatolizácie na formovaní Slovákov, vplyvu náboženstva na koncepcie spisovného jazyka Slovákov.

Kolektívna monografia mapuje existenciu SĽS od jej vzniku r.1905 až po zánik na jar 1945.

Štátna politika voči cirkvám v krajinách strednej a juhovýchodnej Európy v období nastoľovania komunistických režimov a formovania sovietskeho bloku, bola závislá od vývoja, ktorý mal v každej krajine svoje špecifiká. Situácia v týchto krajinách bola však po roku 1945 rozdielna v závislosti od politickej orientácie jednotlivých vlád. Svätá stolica zotrváva aj po vojne na negatívnom stanovisku voči komunizmu. Údery proti právam cirkvi spojené s prenasledovaním a väznením vedúcich reprezentantov miestnych cirkví, viedlo pápeža k siahnutiu po krajných cirkevno - kanonických prostriedkoch. Vnútorné prepojenie všetkých vyššie uvedených súvislostí sa snaží autor tejto knihy predostrieť čitateľovi.

Zborník z vedeckej konferencie k 620. výročiu udelenia výsad pre žilinských Slovákov, Žilina, 7. mája 2001. Zborník obsahuje súhrn prednášok z menovanej konferencie, ktorá bola zameraná na pripomenutie si najdôležitejších udalostí týkajúcich sa histórie mesta.

Zborník z rovnomennej medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorá sa konala v dňoch 30. septembra až 2. októbra 2009 v Bratislave, prináša príspevky 41 odborníkov zo Slovenska, Českej republiky, Ruska, Poľska, Nemecka, Bulharska, Ukrajiny, Slovinska, Talianska, Maďarska a Francúzska. Zborník poskytuje zaujímavý a široký pohľad na politiku komunistických štátov voči cirkvám a náboženstvu vo všeobecnosti, ale informuje aj o špecifikách vývoja v jednotlivých krajinách. Príspevky sú rozdelené do kapitol: Bezpečnostné zložky štátu vo vzťahu k cirkvám, Totalitný režim vo vzťahu k reholiam a náboženským spoločnostiam, Legislatíva upravujúca vzťahy cirkví a štátu, Prostriedky a metódy proticirkevnej politiky komunistických štátov, Inštitúcie štátneho dozoru, Médiá a komunistická proticirkevná politika a Kolaborácia cirkví s komunistickým režimom. Príspevky sú publikované v slovenskom, českom a anglickom jazyku.