Divadelná hra, ktorou autori reagovali na vstup vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Hovoria, že nikoho nečakajú a to ich privedie k filozofovaniu o slove „čakanie“. Je to ironická narážka na socializmus 60. rokov. Na rozdiel od Beckettovho Godota tu možno identifikovať Godota – personifikácia totality.
