Peter Macsovszky Books

The narrative follows Simon Blef, a Slovak expatriate navigating life in the Netherlands, where he aspires to become a novelist. Armed with a notebook, he captures his observations and musings on Dutch culture, including its quirky residents and the influx of tourists and immigrants. Set within a single day, the story blends humor and sharp commentary, exploring Simon's struggle to escape his past, which continually resurfaces in unexpected ways. This impressionistic tale deftly balances comedy and tragedy as Simon's life unfolds in Amsterdam.

Najprv obyvatelia jaskýň ukrývali svoje čmáranice mamutov v tmavých a vlhkých jaskyniach. Potom sa už maľovalo všetko od výmyslu sveta – od sladulinkých krajiniek a plesnivého mäsa až po pekelné snové výjavy. Dnes môže byť umením čokoľvek – tehly, polovička kravy, ba dokonca aj kôš plný odpadkov! Táto obludná príručka vás zoznámi s umelcami bohatými, chudobnými, mŕtvymi, ba i takými, ktorí vystavovali samých seba. Načerpajte teda vedomosti o falzifikátoroch a podvodníkoch, ktorí to všetkým poriadne natreli, o celej palete majstrovských diel a o tom, ako vytvoriť vlastné, bezcenné umelecké dielo.

V polovici pätnásteho storočia vedie bohaté mesto Liége slabý cirkevný hodnostár, zatiaľ čo jeho bohatstvo priťahuje dobrodruhov. Burgundské knieža daruje mesto svojej milenke a na miesto starého biskupa dosadí svojho nedospelého synovca. Nový biskup a jeho ľudia devastujú Liége, a keď sa obyvatelia pokúsia protestovať, pápež uvalí na mesto kliatbu. Na čelo mesta sa postaví rytier Raes, ktorý sa snaží predať Liége okolitej šľachte. Chaos narastá, prichádzajú rytieri a lúpežníci, aby mesto vyplienili. Obyvatelia očakávajú pomoc od rôznych veľmožov, ale pravdu pozná len rozprávač – študent vylúčený z kňazského seminára, ktorého názory sú pre ostatných neprijateľné, pretože predbehli svoju dobu. Szentkuthy vytvoril svoj príbeh na základe skutočných udalostí, pričom ho fascinuje pätnáste storočie, keď ľudia žili bližšie k prírode a svojej prirodzenosti. Ich konanie bolo často divoké a spontánne. Dielo je zábavnou prózou, kde aj najtemnejšie udalosti sú podávané hravým a humorným spôsobom. V podstate ide o smutnosmiešnu alegóriu, ktorá zachytáva nadčasovú absurdnosť dejín, spleť intríg a túžob mocných, ako aj životné peripetie bezbranných.

Macsovszkého analyticko-meditatívny prístup k písaniu sa v zbierke Sangaku (1998) prejavil výrazovou, kompozičnou aj tvarovou dekoncentráciou jednotlivých textov. Autor si zakladá na mnohonásobnom zaostrovaní na predmet záujmu, na simultánnych a paralelných definíciách a redefiníciách, sylogizmoch a paradoxoch, ktoré obnažujú limitovanosť myšlienkových stereotypov. Pokračuje v tematizovaní písania ako eskamotérstva a manipulovania. Inovatívnym momentom je aplikovanie vyskúšaných dekonštruktívnych postupov na sféru telesnosti, erotiky a sexuality. Opiera sa pritom o sterilný, chladný jazyk kyberpornografie a biochémie, takže pôsobí zvlášť dráždivo. Na určujúcu funkciu princípu slasti ostatne odkazuje aj barokové rozkošatenie textov. Pevnou zložkou básnikovej aktivity sa popri sústavnom osvojovaní cudzích textov stáva aj manipulovanie s vlastnými minulými textami. (Napr. cestou rewritingu už uverejnených starších básní.)

Generator x_2 je experimentálna textová stratégia druhej generácie. V mene technologického vývoja sa vracia k odvrhnutým formám, technikám a metódam analytického umenia a kompozičných vied, ktoré skúma v nových, umelo vytvorených a spontánne udržiavaných prostrediach de/regulovanej básnickej tvorby. Biosemiotické aktivity Generatora sú známe doma i v zahraničí najmä vďaka kontroverznej ságe Hmlovina, vydanej na sklonku 20. storočia. Nadácia G X, otcovia zakladatelia: Michal Habaj, Peter Macsovszky a Peter Šulej

Zbierkou básní komentuje situácie človeka v dnešnom fraktálnom svete. S využitím paródie a sarkazmu sa pred nami otvára svet absurdít, v ktorom sa autor vysmieva lacnému, ošúchanému a hlúpemu. Santa Panica je mestskou poéziou, vyrovnávajúcou sa s globalizovaným svetom, lokalizovaným jedincom, so samotou v tomto bezhraničnom európskom priestore a s pocitom nezakorenenosti.

Generátor X: je virtuálny konštrukt rannoposthumanoidných foriem života, produkt čírej kvality z nehrdzavejúcej ocele vyvinutý v Laboratories Garnier ako prvý z radu literárnych übermensch. Na jeho výrobe sa podieľali špičkoví teoretici z okruhu "Fundamentálnej poézie", génoví inžinieri spoločnosti "The Cyborgs Cosmetic Studio Alive" a niekoľkí v ilegalite pracujúci mechanici mimozemského pôvodu. Projekt podporila americká vláda, je súčasťou tajného programu "Milénium", ktorý zastrešuje od roku 1997 NASA. Produkty Generátora X mediálne propagujú členovia chlapčenskej formácie Lunetic, mladučká popová hviezdička zo Slovenska Petra Jurinová a televízia Markíza. Básne zo stajne Generátora X boli publikované vo vychytených literárnych periodikách Pulz a Romboid. Slobodný, bezdetný, nevojak so zmyslom pre militantné pouličné veršotepectvo. Záľuby: sex, gastronómia, astronómia. Obľúbená farba: šedá ako mŕtvy televízny kanál. Obľúbené číslo: Ludolfovo. Obľúbený film: Titanic. Najdôležitejší ľudia 20. storočia: Heidegger a Madonna. Veľký fanúšik prvého československého kyborga Karla Gotta.

Román sa snaží zachytiť činorodosť ľudského tvora na zemeguli. Je to katalóg významných osobností. Slovenských i zahraničných. Karneval obsesií a skutkov. Prehliadka udalostí. Súkromných, historických i tajuplných. Správa o tom, že pohyby v privátnej sfére niekedy zatienia veľké spoločenské dianie. Správa o komických i zlovestných podobách stihomamu. No v prvom rade je to skromná pocta vzdelancom, ktorí v zabudnutých mestách strednej Európy vytrvalo udržujú oheň kultúrnych aktivít.

Autor píšuci slovensky i maďarsky publikoval už viacero zbierok experimentálnych textov i próz. Spolupracoval na hudobnom projekte Trojkolobeh fiktivity.

"Ak mám čosi povedať aj o Súmračnej reči: niekomu sa možno bude zdať, že sa nápadne podobá na Cselényiho texty. To je možné. Skutočne som si niektoré postupy požičal od majstra Cselényiho. Avšak prv ako som tak urobil, požiadal som ho o povolenie. Keby mi ho nebol udelil, bol by som požiadal tých, ktorými sa inšpiroval on. Alebo by som sa odvolal na Apollinairov kubizmus, Tzarovo vertikálne strihanie novín, Burroughsove koláže, na Olsona, na Eliota, Antina... To je jedno. Myslím, že dvaja konštruktéri môžu používať ten istý postup: pozrite sa na surrealistov - rozlíšili by ste Bretona od Pereta alebo Žáryho od Reisela? Preberáme postupy od svojich predchodcov a zároveň k nim čosi pridávame. A ak navyše veríme v akúsi lineárnu postupnosť, môžeme si myslieť, že tradíciu, do ktorej sme sa zaradili, aj obohacujeme, inovujeme, posúvame po koľajniciach iluzórnej linearity..." (Peter Macsovszky) grafická koncepcia: Jana Slezáková, Peter Šulej

V poradí štvrtá zbierka Veľkého kamuflátora a mystika Petra Macsovszkého sa pohybuje na hraniciach poézie, esejistiky a filozofickej skladby. Ide o veľmi pestrú postmodernú fúziu, prienik množiny východných filozofických náuk s európskym postštrukturalisticko-dekonštruktivistickým myslením.

Komu je lepšie, ak nie tomu, kto môže celý deň vysedávať v krčme v pitoresknom meste, ako je napríklad Amsterdam, a bezstarostne pozorovať plynutie života? Kto sa cíti slobodnejšie, ak nie ten, kto môže splynúť s pouličným ruchom a v cudzom meste snívať o ďalších mestách? Šimon Blef, nezamestnaný, no nádejný spisovateľ, vlastne len zapisovač, sa cíti slobodný, bez hraníc. Prichystaný na akékoľvek dobrodružstvo. Ale len zdanlivo. Pretože už v prvej putike ho prikvačia hlasy z minulosti, hlasy pred ktorými uniká, hlasy, ktorých sa nevie a ani nemieni vzdať. Aby mohol mudrovať o smrti, najmä o smrti svojich blízkych, v skutočnosti ale opäť len o sebe, o svete, ktorý nosí v sebe a v ktorom sa bojí byť tým, kým je. Naokolo zatiaľ šumí kozmopolitné veľkomesto, omamne šumí. Celý ten podenkový, ale nezvratný karneval. A Šimon, hoci by si to ani za svet nepriznal, si ho užíva plnými dúškami.

Ide o medzižánrové, interdisciplinárne podujatie, ktorého text sa pohybuje na pomedzí prózy a poézie, pričom evokuje atmosféru kanonizovaných posvätných textov, či už kresťanských, budhistických alebo islamských. Názov naznačuje prúd nekontrolovanej reči, no opakujúce sa slová a motívy vytvárajú disciplinovaný chorál rôznych hlasov. Vnútorné, psychicky vypäté monológy sa striedajú s chladnejšími, vedeckými fragmentmi. Zvláštny kontrast vzniká medzi parafrázami filozofov a apoštolov (Cioran, Éva Ancselová, Simone Weilová, Svätý Pavol) a svetom lacných rád o zdravej životospráve či alternatívnej medicíne. Evokácia evanjeliových textov nie je paródiou, ale iróniou a sarkazmom, ktoré umocňujú vážnosť reflexie o svete a inšpirujú k premýšľaniu o mnohoznačnosti a protirečivosti ľudského cítenia a myslenia. Dominuje ambícia prihovoriť sa čitateľovi vážne, mimo beletrie a poézie, s terapeutickou ľahkosťou. Je to pozvanie k dialógu o nepreskúmaných silách v tomto svete, pričom skepsa ostáva. Dielo možno považovať za pokus o nadviazanie na autorove predchádzajúce texty, ako sú Cvičná pitva a Súmračná reč.

Tanec pochybností je poetickým skúmaním nebezpečných stavov mysle, presvedčení a postojov na ceste za osvietením a duchovnosťou. Kto hľadá pravdu a múdrosť, pochybnosť by mala byť jeho stálym sprievodcom

Výber z poézie súčasného maďarského básnika v preklade Petra Macsovszkého.

Denisa Fulmeková , Peter Macsovszky Klebetromán je provokujúcim literárnym zobrazením subkultúry, ktorá sa po roku 1989 mohla rozvinúť v ktoromkoľvek meste postkomunistickej strednej Európy, a tak ako väčšina komunikácie po postmoderne aj on vznikal v duchu diskurzu talkshow. Autorská dvojica vie, že na paktovanie s dnešným čitateľom je nutný rétoricky poddimenzovaný jazyk každodennosti, ktorý predpokladá lacné logické zvraty a naivné psychologické pozície.

Román Hromozvonár je akousi temnou víziou zasadenou do blízkej budúcnosti, čitateľ sa však nemusí „brodiť“ panoramatickými vyobrazeniami všeobecného úpadku; temnota sa skôr sústreďuje do malých priestorov, do malých všedných životov ľudí, ktorí sú zrejme poslednými strážcami intelektuálnej vycibrenosti tzv. starého sveta. Ako červená niť sa románom tiahne aj motív lásky – lásky utajovanej, takpovediac „odchýlenej“, platonickej, neprestajne ohrozovanej. V tomto príbehu sa profesor Levanel zaoberá vzťahom elektriny či elektrotechniky k možnému rozvoju skrytých duševných síl svojich žiakov. Ide o históriu váhavého pátrania po konečnej duchovnej pravde a súčasne poctu fantazijnému svetu, ktorý vymedzujú také mená ako Raymond Queaneau, Vladimír Boudník, Gyorgy Ligeti a Nikola Tesla.

Kniha Frustraeón predstavuje prozaický debut autora a oživuje jeho doterajšiu tvorbu, ktorá sa stala redundantnou. Po predchádzajúcich dielach, ako Strach z utópie a Súmrak cudnosti, je Frustraeón sľubnou akvizíciou. Tento román má pikareskný charakter, pričom protagonista putuje duchovným svetom a prechádza martýriom zmeny myslenia. Hlavný hrdina Orfaust sa zasväcuje do hermetických informácií, ktoré sú neprístupné bežnému chápaniu. Rozprávač sa štylizuje do 1. osoby plurálu, pričom využíva singulárne hľadisko, inšpirované stredovekou literatúrou. Tento spôsob rozprávania naznačuje rozpoltenosť subjektu, ktorý sa snaží o revíziu vlastných hodnôt. Transformácia Orfausta na Famula, zasväteného príjemcu ezoterických právd, nie je plynulá a vedie ho k štádiu "bezdomovia", kde sa mení na Exhausta. Hľadanie orientácie a zmyslu sa zrkadlí v situácii starnúceho muža prežívajúceho krízu stredného veku, ktorý túži po zásadnej zmene vo svojom živote. Frustraeón zobrazuje citlivú ľudskú bytosť v nevraživom svete a naznačuje, že aj strach a frustrácia môžu byť prínosné, pokiaľ subjekt prežije utrpenie sám a pokúsi sa o vlastnú transformáciu. Novela má formálnu podobu punktrománu, no pôsobí kompaktným dojmom. Autor tematizuje excentrickú skúsenosť, pričom zložitá štylistika zachytáva mnohotvárne podnety frustrácie a cesty k jej prekonaniu. Kto sa na túto cestu vydá, určite získa inšpiratívne čítanie.

Nová kniha jedného z najvýraznejších domácich autorov Petra Macsovszkého voľne nadväzuje na jeho predchádzajúce dielo, najmä pokiaľ ide o štylistické postupy a experimentálne riešenia. Názov dielo evokuje nezmyselnú detskú riekanku, čo naznačuje autorovu snahu aplikovať klasickú medzivojnovú avantgardu v súčasnej spoločenskej a technologickej situácii. Macsovszky čerpá z mimoliterárnych zdrojov, ako technická spisba či výtvory hudobníkov a výtvarníkov, a jeho dielo sa viac podobá novelám alebo malorozmerným románom. Kriticky sa zaoberá súčasnými spoločenskými pomermi, nielen na Slovensku, ale aj vo svete, pričom sa vracia k premenám Bratislavy a Slovenska za posledné dekády. Autor debutoval v roku 1994 experimentálnou zbierkou básní a odvtedy vydal množstvo prozaických a lyrických kníh, pričom je dvojjazyčný. Okrem literárnej činnosti sa venuje publicistike a prekladom. Bol trikrát nominovaný na prestížnu literárnu cenu Anasoft Litera, ktorú získal v roku 2016. V roku 2022 vyšiel v Maďarsku výber z jeho poézie a v roku 2024 je plánovaný anglický preklad jeho románu. V roku 2023 dosiahlo počet medzinárodných akademických citácií týkajúcich sa jeho diela stovku.

Nová poviedková kniha prozaika, básnika a laureáta Anasoft litera Petra Macsovszkého Oceán trpezlivosti zaspieval je vynikajúcou ukážkou autorovej erudície a majstrovstva.Kto riadi dianie na zemeguli? Rada deviatich neviditeľných veľmajstrov? Zlomyseľní́ géniovia či ľudomilní babráci? Je správne za každú cenu opravovať vyšinutý svet? Komu patrí hlas z krikov? Čo sa prihodilo pred tridsiatimi šiestimi rokmi počas nukleárnej jari Matejovi Birkovi? Je nebezpečné zablúdiť̌ v Karáči? Existuje niekde spolok obdivovateľov penisu? Čo je najväčšou vášňou pani Emílie? Kto je Ľudovít Guba a aké sú názory doktora Mečánskeho? Čo bude na obed? Naozaj platí, že každodenné konšpirácie sa inšpirujú konšpiračnými bludmi a bludy zasa vedecko-fantastickými románmi a filmami? Kto sú čunčurbaji? Ako to, že opatrenia a obmedzenia uplynulých dvoch rokov nápadne pripomínajú zlovestné fantázie, ktoré autorovi zišli na um v roku 2010 pri písaní poviedky uzatvárajúcej túto zbierku?Netreba za každú cenu hľadať odpovede. Stačí sa ponoriť do poviedkových súvislostí, ktoré čitateľa obklopia v momente, keď vstúpi do podstrčeného zrkadla.

Román Tantalopolis možno v primárnej rovine chápať ako prienik do každodenného života jedného juhoamerického mesta. Ako však takmer v každom literárnom diele, aj tu sú reálie modifikované,štylizované, a slúžia len ako rámec oveľa širšej, univerzálnejšej metafory. Kulisa „tretieho sveta“ slúži ako zosilňujúci prvok pri vykresľovaní rôznych podôb zlyhávajúcej civilizácie či už v rovine sociálnej, intímnej, technologickej a politickej. Kontrast medzi tropickým prostredím prekypujúcim farbami, tvarmi, chuťami a vôňami a medzi úporným bojom jednotlivcom proti prírodným živlom i byrokratickej mašinérii, vytvára pestrú a dramatickú zmes.

V najnovšom Macsovszkého románe sa stretávame s postavou Famula, ktorý podniká cestu k zdrojom vlastnej frustrácie. Autor pozýva čitateľov do sveta dystopických vízií, ktorých kulisu tvorí pestrá exotická, multikultúrna konfrontácia dvoch svetov – sveta západného a sveta východného

"Debutoval som v roku 1994 zbierkou textových koláží Strach z utópie. Textové kompozície som pomenoval ako sterily – podľa vzoru mobilov a stabilov amerického sochára Alexandera Caldera. Potreboval som slovo steril, no nie preto, lebo som mal taký obrovský rešpekt pred slovom báseň; jednoducho som len nechcel, aby čitatelia v mojich textoch, ktoré sa na prvý pohľad podobali básňam (vertikálne usporiadanie), hľadali to, čo zvyčajne nachádzajú v básňach. Steril chcel byť montážou využívajúcou lexiku a syntax vedeckých a pseudovedeckých textov a predstavoval pokus o odpútanie sa od emócií, ktoré sa v poézii tematizujú do omrzenia. Zbierka bola hotová v roku 1993, strojom naklepané texty som vložil do obálky a poslal Danielovi Hevierovi, ktorý v tom čase rozbiehal svoje vydavateľstvo HEVI. Ako mi v odpovedi napísal, nebol si istý, či si z neho nestrieľam, ale že napriek tomu sa rozhodol knihu vydať. Či sa Daniel Hevier vtedy, na jar roku 1993, rozhodol správne, asi už v priebehu môjho života nezistím, no takmer do roka do dňa sa zbierka ocitla na pultoch kníhkupectiev. Finančne ju podporil Kamil Peteraj, obálku – s použitím pôsobivej maľby Lajosa Szkukáleka – navrhol Fero Jablonovský. Za Strach z utópie som dostal svoje prvé literárne ocenenie – Cenu Janka Kráľa. ...." (Peter Macsovszky)

Uznávaná fyzička cestuje v podvečer bližšie nemenovanej svetovej pandémie z medzinárodnej vedeckej konferencie v Berlíne na maďarský vidiek za svojou ťažko chorou babkou. Nečakane sa však ocitá v spletitej, tajuplnej situácii, vďaka ktorej sa dozvedá dosiaľ zatajované fakty z rodinnej histórie, a tak musí opustiť svet vedeckých teórií a konfrontovať sa s absurdnými stránkami každodenného života. Mátyás Szöllősi je súčasný maďarský spisovateľ a fotoreportér. Píše básne aj prózu, jeho diela boli preložené do viacerých európskych jazykov. Fóbia je zvláštnou zmesou rodinného, detektívneho a psychologického románu, ktorý predstavuje nielen portrét citlivej mladej vedkyne pochádzajúcej z traumatizovanej rodiny, ale je aj obrazom medzigeneračných hlbinných vzťahov a súčasného života na maďarskom vidieku.

Budúcnosť, ktorá už pominula. Podprahové koláže. Prítomnosť, ktorá ešte nenastala. Sprisahanie inštalatérov. Zmluva s pekelníkom. Explózie falošného pokroku. Miznúca žena. Neskrotní dôchodcovia. Hlavná postava, ktorá je vedľajšia. Mašinéria riadeného chaosu. Zháňanie písacieho stroja. Teror činorodých prestavieb. Galéria periférneho umenia. Supermarketoví mystici. Kiwi pod praženicou. Niekoľko neoverených receptov, ako sa brániť inovačnému ošiaľu. Tajomstvá odľahlých púští. Neviditeľné, no účinné zbrane. Multifunkčné mašinky rôznych veľkostí. Hmyz, ktorý sa usídlil v kúpeľni. Vozidlá vo verejnom vlastníctve. Biozelenina na strechách domov. Básnik, ktorý sa bál kométy. Hotel v Tokiu. Haraburdy, aparáty, signály. Správa, ktorá sa dostane do nepovolaných rúk.

Breviár pre posledných psychológov je určený predovšetkým každému, koho zaujímajú dejiny, smery a perspektívy psychológie. Knihu, samozrejme, môžu čítať aj odborníci, ktorí si jej prostredníctvom môžu znovu pripomenúť to, čo si už kedysi dávno osvojili. Keďže dejiny psychológie majú mnoho styčných bodov s mytológiami, náboženstvami, filozofickými a okultistickými školami, a tak Breviár môže byť užitočný aj pre študentov filozofie, náboženstva či adeptov ezoterických vied. Breviár pre posledných psychológov je napísaný zrozumiteľným, pútavým a chvíľami aj ironickým, až provokatívnym jazykom. V určitom zmysle nadväzuje na autorovu predchádzajúcu knihu Sarcangelium, keďže aj Breviár je poskladaný z mnohých citátov a parafráz pochádzajúcich od význačných osobností náboženstva, filozofie či psychológie a psychiatrie. Prináša mnoho známych, no zároveň aj neveľmi známych, kurióznych informácií. Breviár ako to naznačuje prvé slovo názvu je určený na opakované čítanie. Text zachováva istú časovú postupnosť, no čitateľ či čitateľka môže pokojne preskakovať kapitoly alebo sa k nim vracať neskôr. Informácie obsiahnuté v Breviári pre posledných psychológov môžu mnohých obohatiť, prekvapiť alebo utvrdiť v ich doterajších názoroch. Fundamentalistov a dogmatikov môžu naštvať.

Poviedky. Krátke, neveľmi príbehové, vlastne skôr reflexívne prózy. Niekoľko naivných i menej naivných rozprávačov sa vyznáva zo svojej tajomnej lásky k Číne. Nahliadajú pritom do dejín a vyťahujú z nich prekvapivé i menej prekvapivé fakty, súvislosti, interpretácie.