Tomáš Gábriš Books

Predložená publikácia ponúka stručný prehľad vývoja práva v Československu v rokoch 1918 – 1992. Kapitoly pokrývajú základné právne odvetvia, rozlišované v 20. storočí v podmienkach československej právnej vedy. Pri jednotlivých právnych odvetviach autori vychádzajú aj z poznatkov zo všeobecných (svetových) právnych dejín, aby objasnili pôvod inštitútov prítomných v československom práve 20. storočia. Iba tak sa totiž dá pochopiť domáca právna úprava, ktorá má dnes, rovnako ako aj v období rokov 1918 – 1992, svoj základ a pramene v rímskom práve, stredovekom práve a kánonickom práve, ktoré v rôznych kombináciách ovplyvňujú právne poriadky najväčších štátov kontinentálnej Európy (najmä Francúzsko, Taliansko, Nemecko), a tie následne ďalej ovplyvňujú právny vývoj v krajinách strednej a východnej Európy.

Predložená monografická práca spracúva tému doteraz ucelene nespracovanú. Načrtáva trendy doktrinálneho vnímania športového práva v budúcnosti, a to nielen na úrovni vnútroštátnej, ale trúfam si predostrieť, že i v komparatívnom európskom kontexte. Bez hyperbolizácie možno smelo konštatovať, že ide o prácu prelomovú. Obsahová stránka práce je plne spôsobilá na publikovanie, má šance stať sa ťažiskovou literatúrou k novo sa koncipujúcemu subodvetviu športového práva. Predložená práca v plnej miere spĺňa kritériá vedeckej monografie vo všeobecne uznávanom štandarde. Autor osvedčil schopnosť samostatnej vedeckej práce na mimoriadne slušnej úrovni.

Učebnica politickej, právnej a sociálnej filozofie, ktorá predstavuje teoretické riešenia politicko-právnych a právno-filozofických problémov v jednotlivých etapách vývoja politického a právneho myslenia i spoločenských zmien, ktoré boli významnými ideovými počinmi reflektované. Ide najmä o prínos najvýznamnejších mysliteľov k poznaniu východísk a povahy prirodzeného a pozitívneho práva, vzťahu etiky, práva a politiky, slobody, rovnosti a spravodlivosti, slobody a spoločenského poriadku, štátu a moci, ľudských práv. Zámerom autorov je oboznámiť študentov práva s dedičstvom politickej, právnej a sociálnej filozofie a zároveň poukázať na konfrontáciu rôznych stanovísk, rozličné štýly myslenia a spôsoby argumentácie. Jej cieľom je prispieť ku kultivácii myslenia študentov a k prehĺbeniu poznania rozmanitostí myšlienkového vývoja právnej, politickej a sociálnej filozofie.

Ambíciou monografie je identifikácia najstaršej slovanskej právnej terminológie používanej na území Slovenska v období Veľkej Moravy a pokus o rekonštrukciu archaického normatívneho systému využívajúceho túto terminológiu. Autori poukazujú na skutočnosť, že hoci normy spísané v zachovaných veľkomoravských pamiatkach predstavujú primárne iba preklad byzantských právnych textov, čiastočne prispôsobený reáliám Veľkej Moravy, pri týchto prekladoch zapisovatelia zachytili dobovú slovanskú právnu terminológiu ešte predcyrilometodského pôvodu. Jej možný dobový obsah a význam sa následne v osobitnej časti monografie spoluautori pokúšajú rekonštruovať – analyzujú pritom všeobecné termíny ako sú pravda, zákon, zákonník, a i., termíny naznačujúce spôsob organizácie spoločnosti (vladyka, knieža, župan, kmeť, oblasť a i.), termíny označujúce osobný status (otrok, slobodný), rodinný stav a jeho zmeny (svadba), termíny označujúce majetkové vzťahy, vlastníctvo a jeho prevod (imanie a i.), termíny súvisiace s riešením sporov (súd, svedok a i.), a napokon výrazy spojené s deliktuálnym konaním (krádež, vražda). Autori prichádzajú k záveru, že doteraz podrobnejšie nepreskúmané slovanské právne terminologické bohatstvo veľkomoravských prameňov predstavuje rovnako významný zdroj poznatkov o archaickom práve ako ktorýkoľvek ranostredoveký germánsky kódex.

Nové technológie nenávratne pozmenili charakter tradičného spôsobu uplatňovania práva na slobodný prístup k informáciám. S informáciami verejného sektora a jeho špeciálnym druhom, ktorým sú otvorené údaje, vznikajú nové možnosti rozvoja internetových, mobilných a cloudových aplikácií založených na takýchto údajoch. Autori sa preto v publikácii venujú slobodnému prístupu k informáciám, informáciám verejného sektora, významu práva na prístup k informáciám v kontexte režimu opakovaného použitia, ako aj predpokladom správneho fungovania tohto použitia informácií verejného sektora a tiež ochrane súkromia a monetizácii údajov. Predložené dielo je komplexnou a aktuálnou publikáciou so systematickým vnútorným členením. Je zameraná na živú a vyvíjajúcu sa tému, ktorá až doposiaľ nebola v slovenskej monografickej literatúre spracovaná. (z recenzného posudku prof. JUDr. Márie Srebalovej, PhD.) Zvolenú tému možno hodnotiť ako mimoriadne aktuálnu a vhodnú na vedecké spracovanie. ... Autori sa venujú trom kľúčovým oblastiam, a to slobodnému prístupu k informáciám, informáciám verejného sektora a napokon otvoreným údajom. (z recenzného posudku doc. JUDr. Mateja Hotvata, PhD.)

Druhý diel učebnice práva informačných a komunikačných technológií sa venuje predovšetkým verejnoprávnej časti tohto právneho odvetvia. Nájdeme v nej podrobný výklad oblastí, ako je elektronický výkon verejnej moci (e-Government), mediálne právo v digitálnej spoločnosti, elektronické komunikácie vrátane ochrany súkromia, kybernetická bezpečnosť a kybernetická kriminalita. Osobitne sú analyzované regulačné výzvy nových technológií, kde sa na príklade umelej inteligencie a internetu vecí vysvetľujú základné postuláty a otázky pri právnej úprave technologických výdobytkov. Popri menovaných verejnoprávnych témach je vysvetlená aj oblasť elektronického obchodu. Podobne ako pri prvom zväzku, aj táto učebnica obsahuje viacero QR odkazov na multimediálny obsah. Okrem toho v nej nájdete množstvo praktických príkladov a odkazov na bohatú judikatúru. V tomto zväzku sú spracované témy: eGovernment; Ochrana súkromia v elektronických komunikáciách; Kybernetická bezpečnosť; Kybernetická kriminalita; Elektronické dôkazy; Zodpovednosť elektronických médií; Prejavy na sociálnych sieťach; Umelá inteligencia; Internet vecí; Priebeh elektronického obchodu; Ochrana spotrebiteľa v rámci elektronického obchodu.

Publikácia predstavuje originálny počin, pričom ide o tému, ktorá má a v najbližších rokoch aj bude mať významný vplyv na naše každodenné životy. Z právneho hľadiska ovplyvňuje zavádzanie vozidiel, ktoré vykonávajú jazdné úlohy namiesto vodiča, viacero právnych odvetví. Predkladaná monografia sa zameriava na právne východiská vymedzenia automatizovaných vozidiel, správu údajov, typové schválenie motorových vozidiel, kybernetickú bezpečnosť, cestnú premávku, ochranu súkromia a ochranu osobných údajov, administratívnoprávnu zodpovednosť, občianskoprávnu zodpovednosť a v neposlednom rade na etiku automatizovaných vozidiel. Monografia si tak nájde svojich čitateľov nielen vo vedeckých kruhoch, ale poslúži ako vhodný zdroj poznatkov a návrhov riešení aj príslušným orgánom verejnej moci či subjektom z oblasti automobilového priemyslu. Z recenzného posudku: „Mimoriadne pozitívne vnímam skutočnosť, že kolektív autorov problematiku posudzuje v precíznom kontexte technologických súvislostí a táto kniha tak dáva právne aspekty do zrozumiteľného súvisu s požiadavkami vyplývajúcimi aj priamo z technických štandardov, odporúčaní či obmedzení. Čitateľ, ktorý siahne po tejto monografii, získa komplexný prehľad o skúmanej problematike so zrozumiteľným vysvetlením podstatných skúseností a kvalitnými odkazmi na relevantné zdroje.“ Ing. Marek Galinski, PhD.

Nielen súdna moc, ale i iné právnické profesie, advokáciu a notárstvo nevynímajúc predstavujú garantov ústavnosti, ako aj ideálov liberálnej demokracie. Aby túto svoju úlohu mohli realizovať, je potrebné ozrejmiť si aj v podmienkach súčasnej Slovenskej republiky postavenie jednotlivých právnických profesií, ich vzťah k štátu, občianskej spoločnosti, klientom, ale i vzťah jednotlivých profesií navzájom. Objasnenie postavenia a podstaty týchto profesií je spolu s ich etickými princípmi predpokladom správneho pochopenia ich významu v ústavnom štáte, zdrojom argumentov vo vzťahu k zachovaniu ich samosprávy proti prípadnej zvýšenej štátnej kontrole i vo vzťahu k vyjasneniu hraníc ich pôsobnosti a právomocí, osobitne vo vzťahu medzi profesiou advokátskou a profesiou notárskou. Či je ponúkané rozlišovacie kritérium dostatočne určité a zrozumiteľné a či môže slúžiť ako pomôcka aj na rozdeľovanie nových úloh a právomocí medzi tieto dve profesie, to sa podrobnejšie skúma v predloženej publikácii. Kniha však napriek svojmu názvu a primárnemu tematickému zameraniu nie je určená len advokátom a notárom, ale osloviť môže celú odbornú právnickú verejnosť.

Dejiny práva vo vzťahu k územiu Slovenska sa vyučujú v kontexte príslušnosti tohto územia a jeho obyvateľov k väčším štátnym (predštátnym) celkom. V predkladanom texte sa predstavujú dejiny štátu a orgánov pôsobiacich vo verejnej moci. Autori prezentované inštitúcie ako aj ich vzájomné vzťahy vnímajú ako súčasť právneho vývoja v dejinnom procese. Zároveň ich zasadzujú do širšieho regiónu strednej Európy, ktorú sme my Slováci vždy spolu vytvárali. Obsahový rozsah sa snaží postihnúť jednotlivé oblasti štátovedy a práva: štátogenézu, systém orgánov štátu a modely správy, súdnictvo, ďalšie orgány realizácie práva a na okraj i vzťah štátu a cirkvi. V publikácii sa predkladá nové pojatie výkladu a výučby dejín práva na území Slovenska, ktoré sa dotýka tak teritoriálneho substrátu (zviazaného s územím dnešnej Slovenskej republiky) ako aj národného – odvodeného z príslušnosti dnešných Slovákov k svojim slovanským predkom. Vychádza sa z rozvíjania jednotlivých tém vo veľkých časových celkoch – najprv sa objasňuje feudálny štát (zahŕňajúci obdobie stredoveku aj novoveku), ktorý pozvoľna prechádza do dejín postupne budovaného občianskeho štátu v dejinách 20. storočia.

Československo zrušilo šľachtické tituly už v roku 1918, jedným z úplne prvých (a dodnes stále platných) zákonov prijatých po vzniku štátu – zákonom č. 61/1918 Zb. z. a n. To však novej republike paradoxne nebránilo, aby vzápätí v rámci svojich štátnych vyznamenaní zaviedla aj hodnostný stupeň „rytier“. Dodnes pritom na území bývalého Československa prežívajú rôznorodé šľachtické spolky a rytierske rády – a dokonca zažívajú rozkvet. V médiách sa stretávame s označovaním republikánskych politikov titulom „kníže“ a medzi právnikmi sa diskutuje o aktuálnosti a právnom statuse storočného zákona o zrušení šľachtictva. V Maďarsku sa zas otvorene zdôrazňuje kontinuita s tisícročným kráľovstvom a v názve štátu sa upúšťa od označenia „republika“. Otázka právneho statusu šľachty, šľachtických titulov a rytierskych rádov sa tak aj dnes javí byť legitímnou a zároveň aktuálnou, a to aj v súčasnej Slovenskej a Českej republike – osobitne s poukazom na sté výročie prijatia zákona č. 61/1918 Zb. z. a n. (prijatý 10. decembra 1918). Publikácia má za cieľ zodpovedať túto otázku v porovnaní s obdobnými právnymi úpravami a aktuálnym stavom v najbližšom zahraničí, vrátane analýzy národnej a medzinárodnej súdnej praxe minulosti aj súčasnosti.