"This book is a history of the Holocaust in Slovakia and the manner in which it impacted the Jews of the Medzilaborce region of that country. Although the work has a regional character, it reaches beyond the boundaries placing what occurred in this specific region as the solution to the "Jewish question" in the entire Slovak Republic. Regional and national aspects are built on footnoted facts by which Hlavinka constructs his interpretation of the historic events he researched."--Amazon
Kniha vznikla pri príležitosti 75. výročia povstania väzňov v tábore smrti Sobibor a jeho následného zničenia. Sobibor má osobitný význam pre Slovensko, pretože tu bolo zavraždených najviac slovenských Židov. Autori, významní bádatelia, skúmajú aspekty existencie a zničenia tábora, ako aj súčasné reflexie holokaustu na Slovensku. Kapitolu o Lublinskej oblasti a Akcii Reinhard napísal izraelský historik David Silberklang. Poľský historik Tomáš Okleksy – Zborowski sa zameral na dejiny tábora, zatiaľ čo Sara Berger z Fondatione de la Shoah analyzuje páchateľov týchto zločinov. Slovenský historik Ján Hlavinka sa zaoberá deportáciami Židov zo Slovenska do Sobiboru. Dieter Pohl z rakúskej univerzity skúma páchateľov a retribúcie. Český historik Lukáš Přibyl priblížil dokumentáciu transportov z Protektorátu Čechy a Morava. Záverečné kapitoly, autori Peter Salner a Zuzana Panczová z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, sa zaoberajú súčasnými reflexiami holokaustu na Slovensku a konšpiračnými teóriami. Kniha predstavuje dôležitý príspevok k hlbšiemu poznaniu tejto smutnej kapitoly nedávnych dejín Slovenska.
Publikácia s názvom "Ulica pomenovaná po Jozefovi Tisovi? Vysporiadalo sa Slovensko s tragickou minulosťou?" zhŕňa informácie o politickej činnosti Tisa, podáva právnický pohľad na to, či ho možno považovať za vojnového zločinca. "Dochádza k záveru, že áno," ozrejmil Hlavinka. A približuje tiež vývoj kauzy a závery vo vzťahu k ulici."Cieľom publikácie je v prvom rade poukázať na tento absurdný, podľa nášho názoru protiprávny, stav a po druhé poskytnúť tým, ktorí sa o tento problém zaujímajú základné informácie. My sme išli cestou stručnosti, vecnosti, zhrnutia nepriestrelných jasných a dávno známych faktov a máme záujem, aby každý, kto po publikácii siahne, veľmi rýchlo videl historické alebo aj právne dôvody, prečo ulica pomenovaná po Tisovi je absurdnosť a nezmyselnosť," dodal Hlavinka. Prokurátor Generálnej prokuratúry (GP) SR podal v septembri 2022 žalobu na žilinský krajský súd pre názov Ulice Dr. Jozefa Tisu v obci Varín. Urobil tak po tom, ako obecné zastupiteľstvo nevyhovelo protestu prokurátora, ktorý navrhol zrušiť alebo zmeniť názov ulice pomenovanej po prezidentovi vojnovej Slovenskej republiky. Koncom októbra 2022 sa k premenovaniu ulice uskutočnilo aj referendum, ktoré skončilo ako neplatné.
Vznik Slovenského štátu. Zahraničná politika a hospodársky vývoj Slovenskej republiky 1939 - 1945. Národnostné menšiny a odporcovia vládnuceho režimu. Židia na Slovensku a holokaust.
Kniha slovenskému aj medzinárodnému publiku ponúka vhľad do problematiky deportácií Židov zo Slovenska do koncentračných a vyhladzovacích táborov v roku 1942, rozoberá tému informácií a dezinformácií podávaných verejnosti páchateľmi holokaustu na Slovensku.
Načrtáva tiež problémy odporu slovenských Židov v období holokaustu a ich snahy informovať svet o genocíde. Čitateľ tu nájde štúdie o málo známych utečencoch, ktorí prichádzali na Slovensko z miest, kde prebiehalo masové vraždenie Židov. V knihe je spracovaný príbeh Arnošta (Ernesta) Rosina a Czeslawa Mordowicza – nasledovníkov Vrbu a Wetzlera v úteku z Auschwitzu, ako aj príbeh Dionýza Lénarda a Lea (Ladislava) Jungera, utečencov z Oblasti Lublin. Kniha prináša mnohé nové a doteraz nepublikované informácie a poznatky. Dvojjazyčná verzia – v slovenskom a anglickom jazyku.
Poznatky z dlhoročného výskumu v archívoch a výpovede svedkov osvetľujú históriu dnes už takmer zabudnutej židovskej komunity v okrese Medzilaborce na východnom Slovensku. Hospodársky zaostalá oblasť, susediaca s Poľskom, bola domovom prvých Židov z Haliče už v 18. storočí. V oblasti obývanej prevažne Rusínmi sa Židia uplatnili v obchode a podnikaní, pričom na začiatku 20. storočia dominovali v hospodárstve ako obchodníci a majitelia firiem. V Medzilaborciach tvorili Židia dlhodobo tretinu obyvateľstva, pričom ich životaschopnosť dokazovali dve synagógy a Židovská ľudová škola. Rozpad Československa a zmeny v októbri 1938 viedli k zhoršeniu postavenia Židov, pričom dvadsať z nich bolo vysídlených na základe nariadenia Jozefa Tisa. Kniha zachytáva dopady protižidovských opatrení a podrobne sa venuje likvidáciám a arizáciám židovských podnikov. Na konkrétnych prípadoch ilustruje arizačný proces v celoslovenskom a regionálnom kontexte. Samostatné kapitoly sa zaoberajú deportáciami Židov zo Slovenska v roku 1942 a tragickými osudmi členov komunity po deportácii. Osobitnú pozornosť si zasluhuje kapitola o útekoch niekoľkých medzilaborských Židov do Švajčiarska. Posledné kapitoly približujú osudy Židov počas Slovenského národného povstania a nemeckej okupácie, vrátane ich povojnového návratu. Kniha obsahuje aj rozsiahlu fotografickú a materiálovú prílohu.
Cieľom publikácie je prehľadne spracovať vybrané metódy vzdelávania o holokauste na Slovensku, zamerať sa na špecifiká holokaustu na Slovensku, pozrieť sa na slovenskú spoločnosť a problém židovského majetku, priblížiť život židov na Slovensku po druhej svetovej vojne.
