Natália Szunyogová Books

Počet ľudí s rakovinou rastie. Rastie aj počet iných ochorení, ako aj psychických problémov. Môžeme sa poďakovať všetkým znečisťovateľom. Chemickí vojaci sú ukrytí vo vode, ktorú pijeme, v potravinách, ktoré konzumujeme, vo vzduchu, ktorý dýchame, chemickí vojaci sú všade. Pomaly a smutne kráčame v objatí trojuholníka smrti, lebo tušíme, že niečo nie je v poriadku. Mlčky sa na to prizeráme. Je to také verejné tajomstvo. Rada by som tomu nejakým spôsobom zabránila a práve preto vznikla táto kniha. Je to príbeh, ktorý sa odohral v trojuholníku smrti.

V ten večer ma obliekli do žiarivého zlata, dlhé šaty s vlečkou mi zakrývali telo, zatiaľ čo jemný závoj schovával moju tvár. Len oči mohli vidieť svetlo sveta. V paláci, zdobenom zlatom, som si užívala pohľady nenasýtených vlkov, ktorým som úctivo odpovedala. Moja úloha bola oslniť veľkého pána Dubaja, ktorý sa zúčastnil na stretnutí mocných. Keď ma uvidel, neodtrhol odomňa zrak a prizval ma ku stolu. Jeho pohľad ma obklopil a držal pevne. Zlato a krásne ženy ho fascinovali, a ja som sa stala jeho objektom túžby. Kráľ púšte sa snažil preniknúť do mojich očí, zatiaľ čo jeho myšlienky sa točili okolo mňa. Túžil po samote, po dotyku, ktorý bol v tejto spoločnosti zakázaný. Hoci sa snažil porušiť pravidlá, mohol si to dovoliť len vo svojich predstavách. V ten večer som sedela na zlatom podnose ako šperk, zatiaľ čo okolo nás tancovali brušné tanečnice. Sultán však venoval pozornosť len mne. „Ste slnkom večera, zlatým lustrom, ktorý oslepil môj zrak. Staňte sa mojou paňou a celá púšť bude vaša, zabudnem na naše pravidlá a budem iba vám slúžiť,“ povedal mi.