Milo Urban Book order

Artystyczne świadectwo niezwykle wnikliwego spojrzenia autora na życie i rozwój słowackiego społeczeństwa w czasie dramatycznych, socjalnych i społecznych przemian po I wojnie światowej.

Napriek rôznym oceneniam románu Živý bič zostáva Milo Urban predovšetkým intenzitným prozaikom, ktorého viac ako vonkajšia realita či ideológia zaujímajú vnútorné drámy, skryté, často iracionálne stavy človeka a interpersonálne vzťahy. Nesporný prozaický talent Mila Urbana je viditeľný už v jeho raných prózach, knižnom debute Jašek Kutliak spod Bučinky (1922) a v novele Za Vyšným mlynom (1926), ktoré spolu s ďalšími prózami zo zbierky Výkriky bez ozveny (1928) a romániom Živý bič (1927) prezentuje daný výber. M. Urban je tu tiež predstavený ako autor memoárov a rozporuplný publicista, a to nielen počas jeho pôsobenia v redakcii Slováka a Gardistu. Milo Urban vstupoval do slovenskej literatúry v 20. rokoch minulého storočia, v čase, keď sa viacerí autori usilovali otvárať okná do sveta avantgardám. Autor na jednej strane nadviazal na tradíciu kukučínovského realizmu, ten však zároveň popieral príbehmi o zvláštnych ľuďoch, evokujúcimi aj kontext expresionizmu.

Výber jedenástich najlepších noviel z celoživotnej tvorby najprekladanejšieho slovenského prozaika 20. storočia očarí poetickosťou a nenapodobiteľnosťou spisovateľovho jazyka, ako aj opismi drsnej oravskej prírody.

Urbanove novely patria k dielam, nad ktorými sa čitateľovi priam vnucuje otázka, v čom je čarovnosť a naliehavá sila ich umenia. Ako konštatuje literárny kritik Ján Števček, „zdrojom umeleckej ceny je v tomto prípade svojzákonný svet Urbanových noviel, svet s vlastnou, nenapodobniteľnou atmosférou, s vlastnou mravnosťou, s vlastnou predstavou života a smrti“. Ponúkaný výber noviel Svedomie obsahuje fragmenty z poviedok a noviel z Urbanových kníh Výkriky bez ozveny a Z tichého frontu, prózy sú doplnené vybranými pasážami z jeho spomienok, predovšetkým z knihy spomienok Kade-tade po Halinde. V snahe, aby kniha poskytla najmä mladému čitateľovi čo najviac informácií o autorovi a jeho diele, výber obsahuje aj niektoré výpovede súdobej i súčasnej literárnej kritiky.

Román Železom po železe vyšiel z autorovej pozostalosti, dejovo nadväzuje na Zhasnuté svetlá, a Kto seje vietor. Dej zachytáva kriticky obdobie Slovenského národného povstania (napr. povstanie ako krok, ktorý viedol k februárovým udalostiam 1948). Hrdina románu Adam Hlavaj mladší, redaktor denníka Stráž, má autobiografické črty a Urban do postavy vložil svoje postoje počas vojny a povstania. Román napísaný roku 1973 mohol vyjsť až v deväťdesiatych rokoch.

Spomienky dôchodcu Záverečný zväzok štvordielnych pamätí Mila Urbana je zároveň jeho posledným literárnym dielom. Aj tieto spomienky vznikli spontánne. Urban ich napísal spontánne "na dúšok" roku 1977 po dvadsaťpäťročnom pobyte v Chorvátskom Grobe, v duchovnej pohode, už v Bratislave.

Spomienky novinára. 3. zväzok pamätí Autor sprevádza čitateľa dejinnými prevratmi od konca ČSR až po komunistický prevrat v roku 1948 - mníchovská dohoda, viedenská arbitráž, Slovenský štát, Protektorát Čechy a Morava, ďalej píše o Hitlerovych výbojoch v celej Európe a o jeho porážke, o SNP, o konci Slovenskej republiky a o emigrácii vládnych činiteľov do zahraničia i o ich trpkej politickej prehre.

Veselé spomienky na neveselé roky 2. zväzok pamätí