Libuša Mináčová Books

Rodina N.-ovcov si kúpila krásnu bledobelasú simku. Je to v ich rodine vari významnejšia udalosť, ako príchod nového člena na svet. Pán N. trávi poobedia na cvičných okruhoch po meste, pani N. medzi jedným a druhým pridájaním si opakuje dopravné predpisy. Vyvrcholením týchto príprav je výletdo rodného kraja. Starí rodičia nevedia, čo majú väčšmi obdivovať, či nové vnúčatko či zaťovo šoférske umenie. Mladí ponavštevujú rodinu a známych, vyberú sa stanovať do hôr, zažijú veľa pekných chvíľ a dobre si oddýchnu. Jediné, čo pani N. kalí radosť, je že jej muž bráni sadnúť si za volant. Príležitosť sa jej naskytne, keď si muž na výlete so živánskou vypije. Šťastne zíde z hory, ale ako sa dolu v dedine obracia, uviazne na môstku pred krčmou. Muž jej hneď vezme kľúče. Pánu N. za dopravný priestupok odoberú na rok vodičský preukaz. Pani N. sa dožije toho, za čím tak veľmi túžila. Auto z nej urobí celkom inú bytosť. Ale krásna simka neprináša len samé radosti, starosti nedajú na seba dlho čakať.

Román o ženách a pre ženy. Témou sú vzťahy ľudí, priateľstvo medzi spolu-robotníkmi, problémy manželstiev a pod.

V zbierke krátkych próz, spätých tematikou a prostredím autorkinej rodiny, sústredila spisovateľka jedinečný materiál, ktorý spracúva veľmi citlivo a jemne, pôsobivo a pritom decentne. Kamienky z Rimavy majú význam nielen pre pochopenie jej osoby, ale obohacujú aj vnímanie Mináčovej diela a predovšetkým poznanie slovenského života prostredníctvom informácií o jeho popredných kultúrnych rodinách (Daxnerovci, Clementisovci, Chorvátovci). Mináčovej spôsob stvárnenia, kvalitný žurnalistický štýl, bystré postrehy doplnené pátosom zažitého spolu v zvláštnej kombinácii, vyvolávajúce impresionisticky pôsobiacu obraznosť, dotvárajú autentickosť svedectva. Úprimné videnie prostredníctvom „detských očí“ zaujme bezprostrednou sviežosťou, reportážno-zovšeobecňujúci štýl vyvážený citovou zaangažovanosťou pomohol autorke vytvoriť žánrovo harmonický útvar, adekvátnou formou oživila atmosféru života v gemerskom malomeste či vidieku a prispela k upevneniu historického povedomia širších čitateľských vrstiev nielen v tomto regióne Slovenska.

Reportáže z ďalekých končín Sovietskeho zväzu, Fínska, Nórska, Švédska, Vietnamu a exotického Maroka nemajú povahu tradičných záznamov z ciest, sú predovšetkým vydareným pokusom o kontemplatívny prienik k vážnym ľudským a všeľudským otázkam, ktoré nás zaujímajú a znepokojujú. Prekračujú rámec reportážneho záznamu, sú už súčasťou prozaického pokusu o objatie sveta, preto majú v našej literatúre svoje miesto. Mináčová hľadá vo svete pozitívne ľudské vlastnosti. Múdrosť a pokoj, ako aj nežnosť, ktorú chápe vo význame porozumenia. Jej text plynie pokojne a zrelo, vyznačuje sa sviežosťou a pútavosťou. Je sugestívny.

Autorka v tejto knihe bojuje za život, v ktorom nechce, aby boli tichí pozorovatelia, chytila sa úspešne témy modernej lásky, rodiny, zobrazenej na širokej scéne celého života, predovšetkým života práce...

Putovanie za nežnosťou nie je reportáž v pravom zmysle slova, nejde totiž o bezprostredné zážitky a pozorovania. Zážitky a skúsenosti si autorka evokuje ex post. S odstupom času zaznamenáva všetko, čím žila, čo na ňu zapôsobilo pri pobyte v Paríži, ale z parížskych zážitkov vyberá si lento, čo v nej zanechalo trvalý dojem. Je to výpoveď vysokoškoláčky, ktorá nejaký čas žila na študijnom pobyte v Paríži a chce sa s čitateľom podeliť o to, čo zažila a skúsila. Oboznamuje nás s parížskym prostredím, píše o stretnutiach s ľuďmi, ktorí niečím na ňu zapôsobili, no v podtexte vždy cítiť spriaznenosť s domovom. Putuje za nežnosťou, hľadá ju, ale jej najbezpečnejšou oporou je domov, jej milý. Mináčová ukazuje Paríž v iných polohách, ako ho poznáme z početných kníh, filmov a reportáží.