Helena Markusková Books

Katalóg nadväzuje na rovnomennú výstavu, ktorá sa v Galérii umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch konala od apríla do augusta 2020. V programe galérie hrá kľúčovú rolu mapovanie výtvarných dejín regiónu a slovensko-maďarských vzťahov. Storočnicu novozámockého rodáka Lajosa Luzsiczu (1920 2005) si galéria pripomína prehľadom jeho umeleckoorganizátorských aktivít na slovensko-maďarskej scéne. Prvýkrát načrtáva kontexty dvojkoľajnej dráhy výtvarníka-organizátora formou retrospektívy odkrývajúc nové súvislosti. Výtvarné začiatky Lajosa Luzsiczu sa spájajú s podnetným multikultúrnym prostredím rodného mesta v časoch prvej Československej republiky. Na gymnáziu ho učil maliar, zberateľ, znalec folklóru a zakladateľ múzea János Thain, ktorý ho upozornil na výstavy českých a slovenských umelcov v meste. Ako študent sa pohyboval v kruhu miestnej bohémy, ku ktorej patrili maliari Ernest Zmeták a Károly Vágovits a básnik István Nagyfalussy. Na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (1940 1947) počas štúdií u Vilmosa Aba-Nováka, Bélu Kontulya a Jánosa Kmettyho, prešiel tradičným školením orientovaným na prejavy neoklasicizmu a moderny. Zásadný význam pre neho mali skúsenosti vo francúzskych zajateckých táboroch, ktoré zažil ako vojak počas druhej svetovej vojny (1945 1946). Po návrate dokončil štúdiá, pôsobil v Tatabányi (1947 1950), kde založil Slobodnú výtvarnú školu Baník. Text Heleny Markuskovej sa opiera o archívne dokumenty a fotodokumentáciu z archívu galérie, zverejnené po prvýkrát. Prostredníctvom nich interpretuje Luzsicovo pôsobenie najmä v 50. a 80. rokoch minulého storočia, ale aj v 90. rokoch, teda v období mečiarizmu, keď sa snažil o zlepšenie slovensko-maďarských vzťahov a dokonca inicioval založenie Galérie súčasného umenia v Dunajskej Strede (1994 1997). Pripomína, že uvažoval aj o založení Galérie súčasného Slovenského umenia v Békéscsabe Výstava a vydanie katalógu boli zrealizované vďaka finančnej podpory Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.

Katalóg výstavy performera, básnika a organizátora festivalov Rokka Juhásza (1963) predstavuje výber z jeho performerskej dráhy z uplynulých rokov (2013 – 2023). Jeho aktivity sa realizujú najmä na zahraničných intermediálnych platformách, projektoch a rezidenčných pobytoch. Všestranného tvorcu s viacerými identitami, možno považovať za duchovného dediča novozámockého rodáka, avantgardistu Lajosa Kassáka (1887 – 1967). Hlásil sa k nemu vo svojej tvorbe a v rôznych projektoch (Kassák mail art, 1987, Album Kassákov kód, 2007). V roku 1987 s Ilonou Németh, Ottom Mészárosom a Attilom Simonom, si založili skupinu STÚDIÓ ERTÉ, vytvorili platformu pre experimentálne žánre a organizovali medzinárodné festivaly intermediálneho umenia (1988 – 2018), ktoré vošli do dejín pod názvom Transart communication. Katalóg glosuje jeho performerskú dráhu za uplynulé desaťročie. V tomto období sa zúčastnil diania na medzinárodnej scéne, ako etablovaný aktér performerskej špičky. Ťažisko výstavy tvorili ikonické performance (Ľudský hľadinomer, 2013, Budapešť; Kto si ty Piri? 2015 – 2023, Machu Picchu, Oaxaca, New York, Jeruzalem, Hongkong; Čakanie na zázrak, 2015, Jeruzalem, 2016 Budapešť; Transport času, 2016, Lijiang; Národné sny, 2016, Changsha; Niečo sa stane, 2018, Bratislava – Viedeň; Macondo I.- II., 2022, Praha, Jáger), v ktorých autor skúmal reakcie okolia, problém národnej či kultúrnej identity, zdieľania vedomostí a pocitov, zásadné otázky existencie, fungovanie pamäte, plynutia času – uvažoval o univerzálnych otázkach v univerzálnych kategóriách - v rámci vlastnej subjektívnej histórie, „stredoeurópanstva“ a cestovateľa. Od roku 2011 Rokko Juhász sa stal cestovateľom medzi svetmi - kozmonomádom – naplno rozvinul rolu sprostredkovateľa „kultúrnej misie“ a transkultúrneho dialógu. Prostredníctvom performance prepája rôzne krajiny s rôznymi spoločenským systémami a kultúrnymi tradíciami – od Číny, Thajska, Indie, Chile, Peru, Izrael, Bangladéš, Tajvan, Argentínu – po Mexiko – zdieľa vlastné skúsenosti a systém hodnôt.

Katalóg pätnásteho ročníka projektu PERTU sa zameriava na analógie v súčasnom slovenskom a maďarskom výtvarnom umení, skúmajúc paralely v tvorbe dvoch výrazných osobností. Projekt vytvára jedinečný priestor pre dialóg dvoch kultúr a objavovanie nových súvislostí. Realizovaný v dvojročných intervaloch, patrí medzi kľúčové projekty galérie. Hlavnými aktérmi sú Bohdan Hostiňák a László Szotyory, ktorých odlišne zameraná tvorba obsahuje analogické témy a postupy vyplývajúce z podobných spoločensko-historických skúseností. Napriek tomu, že sa nikdy nestretli, spája ich meditatívny pohľad, záujem o tradičné techniky a symboliku. Projekt je koncipovaný ako komunikatívna hra s prvkami retrospektívy, od 90-tych rokov po súčasnosť, zdôrazňujúca styčné body a odlišnosti. Obaja umelci čerpajú z dejín umenia, vytvárajúc nadčasové kompozície presýtené vlastnou symbolikou. Ich dielo predstavuje maľované rébusy a vizuálne metafory, obklopené tajomstvom a melanchóliou. Dominantné miesto zaujíma meditatívna krajina, ženské postavy symbolizujú nevinnosť alebo zložitú symboliku. Zvieratá a iné formy bytia vyjadrujú inštinkty a kontrasty k civilizačným výdobytkom. Témou harmónie a kontrastu dodávajú dielam existenciálny rozmer, pričom ich dialóg obohatil slovensko-maďarský výtvarný kontext.

Európske umenie 16.-20. storočia. Celofarebná publikácia je prvým výpravným sprievodcom po stálej expozícii Galérie umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch. Predstavuje stručný pohľad do dejín zbierky, ako sa z nej stala verejná galerijná inštutúcia, ktorá si našla svoje miesto medzi odborníkmi či milovníkmi umenia. Najstaršie diela pochádzajú zo 16. storočia, prevažujú krajinomaľby a portréty, zastúpené sú aj diela s kresťanskou ikonografiou, s antickou mytológiou alebo s profánnymi motívmi. Výber postupne prechádza k dielam európskeho umenia 19. storočia. Bez nadsázky možno povedať, že novozámocká zbierka je najucelenejším a najbohatším prehľadom malieb maďarských umelcov druhej polovice 19. storočia a prvej polovice 20. storočia. Dopĺňajú ho ukážky z tvorby významných slovenských maliarov.