Zoltán G. Meško Books

Autor kráča niekoľko storočí po stopách svojich predkov, ktoré ho privedú do jeho rodných Košíc. Tu prežíva najkrajšie roky 20. storočia a svoje čarovné detstvo. Takmer fotograficky zaznamenáva dobové reálie a atmosféru vtedajších Košíc. Viedenská arbitráž, odtrhnutie rodných Košíc od Československa a následná mozgová porážka milovaného otca otrasie základmi idylických čias a ukončí bezstarostné detstvo. Napriek tomu sú roky dospievania plné študentských dobrodružstiev, ale aj potešenia zo štúdia. V decembri 1944 po brutálnom zásahu nemeckej jednotky ho takmer odvliekli do Nemecka. „Zázračná“ infekcia a odvážny zásah matky ho prenesie do jeho prvej emigrácie – do slovenského štátu. Po návrate do Košíc umiera otec. Zmaturuje, prihlási sa na vysokú školu do Bratislavy a štúdium ukončuje doktorátom medicíny.

Toto dielo je momentkou času, dejinnou drámou, zahalenou do šatu doby a vloženou do fľaše hodenej do šíreho mora súdu dejín. Táto fľaša po päťdesiatich rokoch pristála na brehoch môjho rodného kraja. Zo zvinutého hárku ktorý ukrývala, nástojčivo vystupujú udalosti spred polstoročia, z historickej scény Slovenska. Herci, ktorí tu zahrali svoje úlohy víťazov, no hlavne obetí a porazených, chcú teraz odhaliť rúcho svojich úloh a doby a vyriecť, čo sa vyriecť nedalo. Dlhodobý výskum originálnych historických prameňov z tohto obdobia by nebol mysliteľný bez veľkej pomoci pani Judy Weinsteinovej, vedúcej knižnice pri nemocnici Sv. Františka v Roslyn, New York, ktorá sa s nevšedným záujmom zúčastňovala pri svojom počítači na tomto literárnom love za zaprášenými monografiami.

Zoltán G. Meško neplánoval emigrovať, no osud to zariadil tak, že strávil takmer polstoročie mimo vlasti a stal sa uznávaným detským kardiochirurgom. V čase „Pražskej jari“ dostal pozvanie na študijný pobyt do USA a získal štipendium A. Humboldta. Leto ešte strávil s rodinou na Jadrane. Invázia vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 ho zastihla v Belehrade. Domov sa už vrátiť nechcel. Mesiac pracoval na klinike v Belehrade, potom využil ponuku na štipendium v Tübingene kde strávil jeden rok. V júni 1969 definitívne odchádza s rodinou do Bostonu, kde pracuje so špičkovými odborníkmi na Detskej klinike J. Harwarda. 20 rokov potom strávil v Kardiocentre sv. Františka v New Yorku. Zo zahraničia pomáhal pri budovaní detského kardiocentra v Bratislave, zakložil nadáciu Srdcom srdcu a vybavil viacerým slovenským lekárom štipendijne pobyty na svetových klinikách.