Karl Benyovszky Book order

Cudzincovi, ktorý na svojich cestách čo len nakrátko zavíta na Slovensko, treba vrelo odporúčať návštevu malebného Považia: možno ho porovnať s romantickým Porýním a s hojne navštevovanou, obľúbenou oblasťou Wachau, no počtom zámkov a zrúcanín s tridsiatimi hradmi, pevnosťami, kaštieľmia starými kláštormi je Považie podstatne bohatšie. Ak si ho chceme pozrieť, nemôžeme využiť plavbu loďou, musíme sa uspokojiť so železnicou, lebo rieka pre plytčiny, nebezpečné ohyby a častý nedostatok vody je nesplavná. Ale práve cesta vlakom poskytuje návštevníkovi mimoriadne čaro, umožní mu nielen pokochať sa pohľadom na túto perlu Slovenska, ale aj pobudnúť v prekrásnych Tatrách. Na starých pohľadniciach, fotografiách a rytinách vynárajú sa pri čítaní mestá a mestečká, zámky a hrady opradené povesťami, a Benyovszky, vynikajúci sprievodca, nás upriamuje na zaujímavosti, ktoré by sme si sami sotva všimli. Takto nám cesta hore Považím príjemne plynie a ani sa nenazdáme prejdeme z Bratislavy až k sútoku Bieleho a Čierneho Váhu. Tam sa cesta končí. A v nás ostane len túžba navštíviť tieto čarovné miesta.

Sprievodca z roku 1931 od známeho publicistu a popularizátora Bratislavy Karla Benyovszkeho v dobovom – dnes už archaickom preklade Jána Kaššovica. Mnohé z toho, čo vtedy charakterizovalo modernú Bratislavu – počnúc príchodom do mesta električkou z Viedne či paroloďou a končiac zoznamom luxusných kaviarní, hotelov, reštaurácií a viech, ale aj kín, divadiel, štátnych inštitúcií či viacjazyčných denníkov a časopisov – už poznáme len z histórie či spomienok pamätníkov. Taká bola Bratislava začiatkom tridsiatych rokov.

Slovenský právnik a novinár Ján Kaššovic (1902 – 1990) patril medzi dôležitých predstaviteľov národnej a katolíckej inteligencie medzivojnového obdobia. V rokoch 1939 – 1945 zastával významnú úlohu v domácej i zahraničnej politike Slovenskej republiky. Po vyhlásení samostatnosti pôsobil vo viacerých politických a diplomatických funkciách. Bol legačným radcom slovenského vyslanectva v Ríme (1940) , predsedom Ústredného úradu práce a riaditeľom Robotníckej sociálnej poisťovne (1940 – 1944). V roku 1944 bol tiež šéfom prezídia ministerstva vnútra. Najvyššiu diplomatickú pozíciu dosiahol začiatkom roku 1945, keď bol menovaný za chargé d´affaires slovenského vyslanectva pri Talianskej sociálnej republike. V roku 1946 emigroval do Spojených štátov amerických. Jeho spomienky prinášajú viaceré nové informácie, cenné skúsenosti i osobné pohľady na komplikované dejiny Slovenska a Slovákov v 20. storočí. Poskytujú realistický pohľad na udalosti, ktorými Slovensko prechádzalo v pohnutých rokoch druhej svetovej vojny. V tomto zmysle sú cenným príspevkom k hlbšiemu poznaniu činnosti mladej slovenskej diplomacie a politického vývoja na Slovensku v období 1939 – 1945. Sú tiež zaujímavým svedectvom z pozície priameho svedka a účastníka významných historických udalostí, čím sa stávajú dôležitým a hodnotným prameňom nielen pre laického čitateľa, ale i profesionálneho historika k bližšiemu poznaniu zaujímavého, no pohnutého obdobia novodobých slovenských dejín.

Cudzincovi, ktorý na svojich cestách čo len nakrátko zavíta na Slovensko, treba vrelo odporúčať návštevu malebného Považia: možno ho porovnať s romantickým Porýním a s hojne navštevovanou, obľúbenou oblasťou Wachau, no počtom zámkov a zrúcanín s tridsiatimi hradmi, pevnosťami, kaštieľmi a starými kláštormi je Považie podstatne bohatšie. Ak si ho chceme pozrieť, nemôžeme využiť plavbu loďou, musíme sa uspokojiť so železnicou, lebo rieka pre plytčiny, nebezpečné ohyby a častý nedostatok vody je nesplavná. Ale práve cesta vlakom poskytuje návštevníkovi mimoriadne čaro, umožní mu nielen pokochať sa pohľadom na túto perlu Slovenska, ale aj pobudnúť v prekrásnych Tatrách. Na starých pohľadniciach, fotografiách a rytinách vynárajú sa pri čítaní mestá a mestečká, zámky a hrady opradené povesťami, a Benyovszky, vynikajúci sprievodca, nás upriamuje na zaujímavosti, ktoré by sme si sami sotva všimli. Takto nám cesta hore Považím príjemne plynie a ani sa nenazdáme prejdeme z Bratislavy až k sútoku Bieleho a Čierneho Váhu. Tam sa cesta končí. A v nás ostane len túžba navštíviť tieto čarovné miesta.

Kniha je dokumentom dnes už neexistujúcej podoby Bratislavy, tak ako ju zachytil fotograf Josef Hofer začiatkom tridsiatych rokov dvadsiateho storočia.

**Štítky:** Historie přání a zašlete jej svým známým. Přidat do přečtených knih » Máte již přečtenou danou knihu? Zařaďte si jí do knihovny a najděte podobné.

Prešporok, korunovačné mesto Uhorska, rozložené na úpätí Malých Karpát na brehu Dunaja, je bohaté na staré povesti. Podľa autentických dobových rozprávaní ich zaznamenal Karl Benyovszky - znalec starej Bratislavy, milovník jej zákutí, autor viacerých publikácií, ktoré vychádzajú v edícii Bratislava - Pressburg. Tajuplné príbehy rozprávajú o staršidelnom dome na Hlavnom námestí, o starej radnici či o obraze, čo namaľoval v Prešporku čert. V povestiach ožívajú vodníci a víly, známe prešporské postavy, Biela pani, slávny Kempelenov šachový automat či večný Žid, ktorý sa na chvíľu zastavil aj v prešporskom gete. Kniha je bohato ilustrovaná grafikami Ľuboslava Paľa.