Peter Kralčák Books

Pracovné jednotky v kontexte druhej svetovej vojny predstavujú málo prebádanú, ale fascinujúcu súčasť slovenskej armády. Mnohí si pod pojmom pracovné jednotky a služba v armáde predstavujú známe pomocné technické prápory z 50. rokov, avšak pracovná služba existovala už v období Slovenskej republiky (1939 – 1945) a bola spravovaná Pracovným zborom národnej obrany. Tento zbor slúžil na riešenie otázky prezenčnej služby Židov, Rómov a „árijcov“ nespĺňajúcich podmienky pre riadnu vojenskú službu. Vytvorenie tejto zložky armády reflektovalo diskriminačnú legislatívu voči Rómom a Židom, čím sa obdobie Slovenskej republiky stalo jedným z najcitlivejších a najrozpornejších období našich dejín. Cieľom publikácie je objasniť príčiny vzniku pracovných jednotiek a zboru a ich existenciu počas celého trvania. Dôležité je priblížiť aj špecifické aspekty týkajúce sa riešenia židovskej a rómskej otázky v armáde. Ambíciou práce je komplexne objasniť problematiku pracovných jednotiek, vrátane ich vývoja, determinantov a súvislostí, na základe vojenskej historiografie a podrobného archívneho výskumu. V slovenskej historiografii sa tejto problematike nevenovala dostatočná pozornosť, a tak ostáva na okraji záujmu vojenských historikov.

Kolektívna publikácia „Práca – česť, robota – povinnosť“ sa zaoberá vojensky organizovanými pracovnými jednotkami Židov na Slovensku v rokoch 1939–1943 a nadväzuje na práce vojenských historikov o Pracovnom zbore národnej obrany a VI. robotnom prápore. Prináša nové poznatky v kontexte riešenia židovskej otázky. Prvá kapitola sa zameriava na židovské pracovné a koncentračné tábory na Slovensku v rokoch 1938–1945. Nasledujúca kapitola skúma postavenie Židov vo vzťahu k slovenskej brannej moci, vrátane ich vyradenia a formovania pracovných jednotiek. Milena Balcová analyzuje Pracovný zbor národnej obrany v rokoch 1941–1945, pričom sa sústreďuje na židovských a rómskych príslušníkov VI. robotného práporu. Matej Medvecký a Peter Kralčák mapujú organizáciu a životnú úroveň Židov v tomto práporu. Igor Baka sa zaoberá podielom armády na deportáciách Židov v roku 1942 a zachraňovaním Židov zo VI. robotného práporu. Posledná kapitola Tamary Janecovej analyzuje román Šiesty prápor, pričom zdôrazňuje jeho dokumentárnu hodnotu a témy každodennosti a deportácií. Publikácia je doplnená fotografiami a rozsiahlym zoznamom použitých zdrojov a menným registrom.

Ferdinand Čatloš, slovenský generál a politik, sa počas 1. svetovej vojny zúčastnil bojov na ruskej fronte v rakúsko-uhorskej armáde. Po zajatí v septembri 1915 sa stal propagátorom myšlienky Československa v zajateckých táboroch. V roku 1917 sa prihlásil do legií, kde rýchlo postúpil od veliteľa čaty k veliteľovi III. práporu 12. pluku M. R. Štefánika. Po návrate domov študoval na Výsokej škole vojenskej vo Francúzsku a zastával rôzne veliteľské a štábne funkcie. V marci 1939 bol menovaný generálom I. triedy Slovenskej republiky a ministrom národnej obrany. Aktívne sa zúčastňoval na akciách slovenskej armády počas nemecko-poľskej vojny a prispel k vyslaniu slovenských vojakov na východnú frontu po roku 1941. Mal silné politické ambície a v rokoch 1939-40 sa pridal k Vojtechovi Tukovi, neskôr však podporil Jozefa Tisa. Od ostatných predstaviteľov Slovenského štátu sa odlišoval protestantským vyznaním. V roku 1944 sa snažil nadviazať kontakt s odbojom, ktorý o ňom vedel, a hlásil, že je rozhodnutý postaviť sa proti okupácii.