Jozef Haľko Books

Pokus o vytvorenie "národnej cirkvi" v Česko-Slovensku 1949. Rozbiť cirkev: Rozkolnícka katolícka akcia podrobne analyzuje jednu z krátkych, ale pohnutých etáp takzvaného ´´zakladateľského"´´ obdobia komunistického režimu ktorého predstavitelia sa v lete roku 1949 pokúsili umelo vyvolať ´´spontánne´´ hnutie, zacielené na vytvorenie národnej cirkvi, odtrhnutej od jednoty s Rímom. Knižné dielo sa okrem chronologizácie udalostí pokúša definovať aj nadnárodné ideové pozadie tohto veľkoplošného pokusu, a tiež motivácie záujmových skupín i jednotlivcov, nevynímajúc aktivity vatikánskych diplomatov, či reakcie predstaviteľov Katolíckej cirkvi, jednotlivých kňazov i veriacich.... celý text

Svätá omša je pre nás obrovským darom. Počas nej sa odohráva tajomstvo, ktoré presahuje ľudské chápanie — tajomstvo obety a lásky, dar, ktorý nám zanechal Kristus. Kniha vám pomôže lepšie porozumieť jednotlivým súčastiam celej svätej omše. Privedie vás k hlbšiemu prežívaniu tohto veľkého daru. Neskutočná vďaka zaň je v riadkoch knihy biskupa Jozefa Haľka viac než zjavná. Detailné fotografie Adama Rábaru len zdôrazňujú krásu svätej omše, ktorá sa slávi viac ako dve tisícročia.Tento nádherný obrad plný symboliky a významov je stále aktuálny a miliónom veriacich na celom svete dennodenne ponúka možnosť zažiť dotyk Krista naplno.

Praktická príručka pre každého kresťana. Je križiacke hnutie čiernym miestom v dejinách Cirkvi? Prečo tiahli státisíce kresťanov oslobodiť Sväté mesto? Pozadie a súvislosti, o ktorých sa často nehovorí… Na obálke: Gustave Doré (1877) - Vstup križiakov do Konštantínopolu v roku 1204

Cirkev žije synodálnou cestou. Počas jej príprav aj priebehu sa občas zazdalo, že Ten, ku ktorému všetko smeruje a bez koho žiadna púť nemá zmysel, sa z tejto cesty akoby vytrácal: Ježiš, živý a víťazný. Aj preto nám pápež František predostrel ako modelové synodálne kráčanie povestnú „cestu do Emauz“. Čiže príbeh duchovných exulantov v slepej uličke nulovej perspektívy, ktorým nespoznaný Majster pomôže zaradiť spiatočku, aby prestali cúvať a začali napredovať. A to je aj jediným cieľom nasledujúceho textu: postaviť Ježiša Záchrancu doprostred cesty. Veď on je jej začiatkom i cieľom, zmyslom i motiváciou. On spája nebo so zemou aj pozemských pútnikov medzi sebou…

vätý Otec František nám 15. septembra 2021 v Šaštíne predstavil Pannu Máriu ako matku, cestu, vzor, orodovnicu, ikonu, pútničku, ako matku prorokovania a súcitu, a napokon ako bolestnú Pannu Máriu. Pripomenul nám aj, že Mária je matkou, ktorá nám daruje syna Ježiša a Ježiš nám daruje svoju matku. Tak prijmime ako dar Ježiša od Márie a prijmime ako dar Máriu od Ježiša. Tieto dva vnútorne neoddeliteľne prepojené dary nech preniknú do našich sŕdc. Text publikácie odznel počas Novény pred Slávnosťou Sedembolestnej Panny Márie

Vzácny pápež Benedikt XVI. zanechal svoj duchovný testament, ktorého obsah nie je všeobecne známy. Autor 3. publikácie z edície Resurrexit biskup Jozef Haľko nám ho vysvetľujúcim spôsobom predstavuje. Pápežov text má viacero významo­vých posolstiev schopných obstáť aj samostatne. Majú však jednu spoločnú líniu: vďačnosť a povzbudenie k prehĺbeniu viery v Ježiša Krista i ochotu budovať jeho Cirkev.

Katalóg výstavy Franz Liszt a jeho bratislavskí priatelia.

V druhej polovici 17. storočia, keď v Európe vrcholil tlak Osmanskej ríše, bol Prešporok – dnešná Bratislava – najdôležitejším mestom Uhorského kráľovstva. Jeho obyvatelia húfne zanechávali katolícku vieru a pridávali sa k reformátorom. Ostrihomskí arcibiskupi, ktorí sa v meste často zdržiavali, hľadali pomoc u príslušníkov rýchlo sa rozvíjajúcej rehole, ktorá v európskom meradle výrazne prispela k obrane katolicizmu. Zo skromných začiatkov sa ich činnosť v Prešporku rozvinula do založenia významného kolégia, ktoré formovalo mládež. Z prešporskej jezuitskej tlačiarne sa šírili významné náboženské i vedecké literárne diela. Mariánske kongregácie, ktoré jezuiti zakladali, poznačili nielen formu ľudovej zbožnosti širokých más veriacich, ale vtlačili výraznú pečať aj kultúrnemu a spoločenskému životu mesta. Pamätníkom pôsobenia jezuitov pred zrušením rehole v roku 1773 je doteraz viacero významných historických pamiatok v bratislavskom Starom meste.