Konstantin Vaginov was a literary craftsman whose work delved deeply into the currents of Russian history and societal upheaval. His prose often explored the collision between old and new worlds, tradition and modernity. Vaginov possessed a refined stylistic sensibility and an ability to capture the complex psychological states of his characters. His writing is valued for its intellectual depth and poetic atmosphere.
Set against the backdrop of the October Revolution's ten-year anniversary, the narrative explores the impact of societal changes on individuals and places. Vaginov's first novel reflects on the superficial yet significant renaming practices in Soviet society, using humor and tragedy to illustrate the paradox of political shifts. Locations like "Second Rural Poverty Street" serve as poignant reminders of the era's complexities, highlighting how history can be both absurd and deeply affecting.
Konstantin Vaginov (1899–1934) war ein eigenständiger russischer Dichter, der mit der Avantgardegruppe Oberiu verbunden ist. Sein Werk umfasst Gedichte und drei Romane, die er zwischen 1928 und 1931 veröffentlichte. Die von Peter Urban übersetzten Prosastücke sind ironisch-melancholische Tagträume über das sterbende Sankt Petersburg.
Svět podivínů vymetajících antikvariáty a krámy vetešníků, svět sběratelů snů či lidských nehtů, kteří se v jedovaté atmosféře porevolučního Petrohradu pokoušejí ve svých sbírkách zachytit mizející svět. – Poslední Vaginovův román poprvé vyšel až roku 1983.
Konstantin Vaginov (1899 – 1934) – ruský básnik a prozaik, popredný a
svojrázny predstaviteľ ruskej sovietskej postavantgardy a predchodca ruskej
postmodernej literatúry, sa narodil v Petrohrade, ktorý bol preňho štvrtým
Rímom a pre jeho poéziu a prózu sa stal celoživotnou témou. Jeho otec,
žandársky podplukovník Konstantin Vagengejm (Wagenheim), pochádzal z
povolžských Nemcov a keď sa začala prvá svetová vojna a v Rusku sa zdvihla
vlna patriotizmu a protinemeckých nálad, požiadal o zmenu priezviska:
výsledkom poruštenia nemeckého priezviska bolo priezvisko Vaginov. Vaginov
patril takmer do všetkých petrohradských poetických združení a krúžkov (Cech
básnikov N. Gumiľova, Kruh M. Bachtina, OBERIU a i.). Jeho básnická i
prozaická tvorba sa pre svoju ironickosť, zložitosť, nesúdobosť, osobitosť a
nezaradenosť do oficiálneho prúdu stretávala s odmietavým postojom angažovanej
sovietskej kritiky. Zrejme preto ostal po smrti na dlhé roky zamlčaný,
zabudnutý, vyradený z oficiálneho literárneho života až do r. 1989, keď začal
v Rusku opäť vychádzať a pre priaznivcov náročnej, experimentálnej a slobodnej
literatúry sa stal takmer kultovým autorom. Je jedným z tých ruských autorov,
ktorých tvorba predbehla svoju dobu.
