Ivana Taranenková Books

Po reflexii detektívneho žánru, ktorý bol témou konferencie Vražda v zasadačke. Podoby detektívneho žánru (2009), sa konalo podujatie o horore. Jeho iniciátorov a účastníkov viedlo pri ich úvahách aj podozrenie, že príjemné zimomriavky, ktoré nám žáner hororu ponúka v bezpečí nášho zabývaného domáckeho sveta, sú umožnené jednou zo základných naladeností nášho bytia vo svete - naladením úzkosti - a že nám horor takto oznamuje aj niečo podstatné o našej vlastnej existencii: o tom, pred čím zväčša zatvárame oči. Zborník prináša materiály z rovnomennej konferencie Ústavu slovenskej literatúry SAV. Podujatie bolo súčasťou pravidelného cyklu podujatí k problematike žánrov populárnej kultúry a ich presahov a styčných bodov s tzv. vysokou kultúrou. Ich zámerom je preskúmať v domácom kontexte bádateľsky dodnes marginalizované oblasti, ktoré si zaslúžia seriózny výskum.

Monografia Fenomén Vajanský prezentuje názory Svetozára Hurbana Vajanského na literatúru a umenie v kontexte jeho kultúrnej koncepcie, ktorá je produktom nacionalizmu, chápaného v zmysle moderných politologických teórií ako sprievodný jav modernizácie spoločnosti v 19. storočí. Autorka sa zároveň sa sústreďuje i na podobu uplatňovania týchto koncepčných východísk vo Vajanského kritickej činnosti i v literárnej tvorbe. Prostredníctvom analýzy Vajanského článkov z rokov 1879 – 1916 o umení, literatúre, kultúre a národe publikovaných v Národných novinách a Slovenských pohľadoch, s prihliadnutím na Vajanského korešpondenciu i iné zdroje, rekonštruuje Vajanského kultúrnu a estetickú koncepciu, pričom sleduje ich prepojenosť s tradíciou slovenského romantizmu (výsledky môjho doterajšieho bádania tieto filiácie potvrdzujú), takisto si všíma konfrontácie Vajanského myslenia s alternatívnymi kultúrnymi modelmi a koncepciami národa.

Monografia Konfigurácie slovenského realizmu edične nadväzuje na publikácie vydavateľstva Host o literatúre 19. storočia v českom a slovenskom kontexte (České literární romantično, Český a slovenský literární parnasismus). Prezentuje pohľad na slovenský literárny realizmus, ktorý vychádza z najnovších bádaní tejto literárnohistorickej udalosti a snaží sa o jeho novú a priliehavejšiu interpretáciu. Jednotlivé štúdie sú rozdelené do dvoch častí — Prolegomena (sústredené na teoretické východiská problému) a Argumentum (ponúkajúce prípadové literárnohistorické a interpretačné štúdie k téme). Skúmajú nielen modifikácie literárního realizmu v slovenskej próze a poézii predovšetkým v poslednej tretine 19. storočia, ale aj jeho dynamické konfigurácie s prvkami iných literárnoestetických, kultúrnych, ale aj ideologických diskurzov. Slovenský literárny realizmus sa tu tak prezentuje ako rôznorodá, procesuálna a mnohodimenzionálna literárna udalosť a práve tento prístup ponúka možnosť objasniť protirečenia a rozpory, s ktorými sa v minulosti jeho reflexia konfrontovala. Súčasťou monografie je aj obrazová príloha s ukážkami výtvarných prejavov realizmu přítomných v slovenskom kontexte.

Aká je súčasná slovenská literatúra? Šestica generačne blízkych literárnych vedcov - Karol Csiba, Michal Jareš, Radoslav Passia, Veronika Rácová, Ľubica Schmarcová a Ivana Taranenková - sa podujala na hľadať odpovede na túto otázku. Sami označujú toto hľadanie za rizikové. Nehľadajú vrcholky medzi najsúčasnejšími dielami prózy a poézie, ktoré vznikli po roku 2000, pokúšajú sa čitateľom priblížiť, čím ich môžu osloviť, naznačiť základnú orientáciu v myslení autorov o súčasnosti a zachytiť pohyby v súčasnom literárnom živote.