Marián Grupač Books

Kniha rozhovorov s osobnosťami slovenskej literatúry a umenia, esejí a recenzií výstižne dokresľuje obraz slovenskej kultúry na začiatku 21. storočia, mapuje literárne dianie, nevyhýba sa však ani témam etiky, umenia, či kultúry v širšom kontexte. Neformálne vyznania oslovených tvorcov, ostré glosy a intenzívne sondy do súčasného diania oslovujú nielen odborníkov, ale i širšiu čitateľskú verejnosť. Rozhovory sú s: Ľubomír Feldek, Miroslav Cipár, Ján Buzássy, Štefan Moravčík, Peter Jaroš, Peter Gregor, Peter Holka, Peter Mišák, Dušan Mikolaj, Pavol Rankov, Veronika Šikulová, Peter Cabadaj, Andrijan turan, Ivan Kolenič, Peter Karpinský, Hana Lasicová, Peter Getting, ivan Klíma, Pavel Verner, Michal Viewegh, Teraza Riedlbauchová

Prísny, takmer sparťanský režim úspešného podnikateľa Mareka Godura naruší fotografia v novinách. Pripomenie mu jeho dávny búrlivý vzťah s nevyspytateľnou Alicou a narobí poriadny prievan v jeho papierovom vnútri. Zrazu všetky doklady, faktúry, objednávky stratia význam a Marek spomína, pátra v pamäti, hľadajúc vyblednuté vnemy, slová... Tie však nie sú potrebné, klamalo sa nimi už príliš dlho... Úspešný slovenský publicista prichádza so strhujúcim príbehom zrady a narodenia.

Grupačovu knihu s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou neocenia milovníci lacných príbehov, konvenčných postupov a šťastných koncov. Nejde o poviedky, po prečítaní ktorých sa nám budú snívať romantické či melodramatické sny. Svojou konštrukciou, štruktúrou, ale aj atmosférou, kalkulovaním s krutosťou a striedaním expresívnych nálad doslova a do písmena provokujú.

Zľahka dekadentnú básnickú zbierku Luxus tvoria dva celky, cyklus Mučiareň a cyklus Svetlo. V prvom z nich sa v sugestívnych obrazoch analyzuje citovú rozorvanosť a milenecké konflikty autorského subjektu. Príčinou utrpenia je láska, respektíve to, čo z nej ostalo. V cykle Svetlo autor v ľahkých impresiách a artistných obrazoch predstavuje svoje videnie skutočnosti, akoby okom surrealistického filmára. V dramaturgii básnickej zbierky druhá časť umocňuje prvú. Svetlo, akoby prenikajúce do mučiarne, zvýrazňuje kontúry bolesti, ktorá je v prvej časti prežívaná s mimoriadnou intenzitou. Bolesti, ktorá postupne vyhasína a napĺňa človeka životne potrebnou melanchóliou.

Kniha Samo Tomášik (8. 2. 1813 – 10. 9. 1887): Medzi najvýznamnejšie obdobia v dejinách slovenského národa patrí obdobie národného obrodenia. Na formovaní svojbytnosti slovenského národa sa aktívne zúčastňovali aj slovenskí evanjelici, najmä z radov evanjelických farárov. V histórii takmer každého nášho evanjelického cirkevného zboru sa nájde jednotlivec z duchovného či laického stavu, ktorý v minulosti svojou aktivitou prekročil bežný rámec činností svojho povolania. K takýmto osobnostiam patril aj evanjelický farár Samuel Tomášik, jeden z významných aktérov kultúrno-politických pohybov na Slovensku v 19. storočí. Súčasne bol aj predstaviteľom slovenskej romantickej literatúry v 19. storočí. Okrem svojho povolania evanjelického farára zameral svoje aktivity na osvetovú prácu. Bol filológom, prekladateľom, spisovateľom, novinárom a redaktorom.

Dielo je akoby pokračovaním jeho poviedkovej tvorby, novým nastoľovaním a rozvíjaním motívov, ktoré sa objavili najmä v diele Z podkrovia Európy.

Publikácia prináša komplexne a organicky spracovaný materiál o poetickej tvorbe básnika Jána Stacha v reláciách vytýčenej témy. Obsahuje známe životopisné údaje doplnené faktami s viacerých relevantných zdrojov, ktoré doposiaľ v komplexnom celku takto zaradené či inak spracované neboli. Dopĺňajú tak celostný a prirodzený obraz výnimočného tvorcu, umelca a človeka v kontexte jeho tvorby, ale takisto i v súvzťažnosti so spoločenskými, kultúrnymi či politickými pomermi v čase jeho aktívneho pôsobenia.

Zakotvenosť v kysuckom kraji a život dnešných čias, plný protirečení. Obraz duševného sveta slovenského intelektuála, ktorý na vlastnej koži zažije svet „kšeftu“ - a zažije ho dôsledne a opravdivo. Štvrtá prozaická kniha mladého autora.

Básnická zbierka pozostáva z dvoch častí Rozkvitnutá krv a Farebné vraždy. Jej lyrika má vážny surrealistický podtón s viacnásobným využívaním paradoxov. Väčšina básní analyzuje vzťah zmäteného, nikdy nespokojného, no hĺbavého muža k podivným ženám. S tým súvisí kruté poznanie, čím musíme zaplatiť, keď v milostnom ošiali zabudneme na všetko (Drahá epizóda). Grupač udržiava zvláštnu formu napätia na viacerých miestach pointuje text takým spôsobom, že báseň sa nekončí. Obraz sa ďalej posúva k vyššej forme myšlienkového výrazu, ktorý balansuje na ostrí noža. Grupačova poézia sa vyslovuje o vznešenom bahne, na ktorého dne mlčí kráľ s poslednou korunou v deravom vrecku. Spojenie kráľa a žobráka v prípade jednej z jeho básní charakterizuje básnika, priam ozrejmuje cieľ súčasného básnenia. Grupač urobil krok vpred, aby svoju tvorbu posunul inam, do iných, zaujímavejších sfér.