A Slovak prose writer and essayist whose work is deeply influenced by existentialism and the anti-novel. Plot is less important to him than the very style of writing, which is objective, sober, and factual, yet retains a poetic quality. His characters grapple with themes of war, social revolt, loneliness, and anxiety, but seek positive resolutions through faith in human connection. In some instances, he employs surrealist elements to craft dreamlike, absurd realities.
Set in post-Soviet Slovakia, the narrative unfolds through a captivating one-sided dialogue with a mysterious archivist. As the conversation meanders, the reader is drawn into a complex exploration of a tragic past intertwined with family secrets that may involve the Czechoslovak secret police and international intrigue. The archivist's disjointed storytelling reveals layers of historical context and personal tragedy, inviting the reader to piece together a puzzle of identity and legacy amidst the chaos of a tumultuous era.
Snáď s výnimkou prvých časopiseckých próz a čiastočne aj debutu Súkromie sú všetky prózy Jána Johanidesa zvláštnou alianciou veľkej histórie a komornej dramatickej situácie. Johanidesov debut ukazuje dva okruhy jeho námetových preferencií. Príklon k veľkej histórii zastupujú novely Nerozhodný, Súkromie, Postoj. Druhým okruhom sú dramatické sondy do krajných podôb ľudskej existencie, problém voľby a sebareflexie. V čistej podobe ich prinášajú novely Potápača priťahujú pramene mora a Kráska a výlet. Neskôr sa Johanidesova próza angažuje voči čitateľovi prvoplánovejšie, s dôrazom na otvorené pomenúvanie mravných a sociálnych nedostatočností. V prítomnom výbere je príkladom kontroverzne prijatá próza Nepriznané vrany. Jadro prozaického výberu tvorí epicky najkošatejší román Previesť cez most, komorné, a predsa epicky vrstvené rozprávanie s autobiografickým pozadím, ktoré sa objavuje aj v iných Johanidesových textoch, ako v románe Najsmutnejšia oravská balada. Dôležitou súčasťou výberu sú Johanidesove eseje a rozhovory, v ktorých prezentuje nealibistický a prekvapujúco nenihilistický postoj voči sebe a dobe. Príkladmi sú eseje Rusko a bolesť od Goľadkina ku Goľadkinom, Identita v kríze a Fanatizmus - večná náplasť na ranu.
